Podľa vedcov sa slnečná atmosféra v dôsledku silného zahrievania mnohonásobne zväčší, a to v porovnaní s priemerom samotného Slnka, zatiaľ čo teplota ťažkých iónov je desaťkrát vyššia ako teplota vodíka. V tejto oblasti sa navyše vyskytujú aj tzv. Alfvénove vlny, čo sú plazmatické vlny, ktoré sa šíria pozdĺž magnetických siločiar a pohybujú sa medzi povrchom a vonkajšou vrstvou atmosféry. V určitej oblasti (tzv. Alfvénov bod) sa tak korónové vlny nemôžu vrátiť späť k Slnku kvôli vysokej rýchlosti slnečného vetra.
Pod Alfvénovým bodom sú nabité častice vystavené účinkom vĺn. Vedcom sa teraz podarilo vypočítať, v akej vzdialenosti od povrchu sa zastaví zahrievanie iónov hélia. Ukázalo sa, že vonkajší okraj zóny prehriatia je umiestnený vo vzdialenosti 10-50 slnečných polomerov.
Vedci tak dúfajú, že sonda Parker, ktorá bola vypustená v roku 2018, bude zhromažďovať dáta, ktoré potvrdia ich hypotézu. Očakáva sa, že toto kozmické zariadenie dorazí do zóny prehriatia v roku 2021, kedy sa jej vonkajšia hranica odkloní od povrchu kvôli zvýšenej slnečnej aktivite.
Ďalšie zistenia vedcov
Nedávno prišli európski vedci s tým, že objavili exoplanétu NGTS–4b, ktorú médiá nazývajú “zakázanou“. Vedci vysvetlili, že daná planéta, ktorá má takmer veľkosť Neptúna, sa nachádza v oblasti, kde takéto planéty byť nemôžu.
Túto exoplanétu (planéta, ktorá je mimo slnečnú sústavu), ktorá je menšia ako ľadový obor Neptún, ale zároveň trikrát väčšia ako naša Zem, objavil tím európskych vedcov. Planéta je rozžeravená na 1000 ° C a uvádza sa, že obežná dráha NGTS–4b sa blíži hviezde podobnej nášmu Slnku. Rok tu trvá asi 1,3 dňa. Najzaujímavejšie však na tom všetkom je, že sa nachádza v Neptúnskej púšti, kde by takéto planéty v zásade nemali existovať.
Astronómovia tak ponúkajú dve hypotézy, ktoré môžu túto hádanku vysvetliť. Po prvé NGTS–4b mohla byť vytvorená v ešte vzdialenejšej a pokojnejšej dráhe, kde strávila celý čas mladosti hviezdy, zatiaľ čo bola obzvlášť aktívna a nepokojná. Mohla by relatívne nedávno migrovať v dôsledku niektorých náhodných gravitačných interakcií. Po druhé tajomstvo NGTS–4b môže byť v neobvykle veľkom a ťažkom pevnom jadre schopnom držať plynové obaly a spomaľovať ich odparovanie do vesmíru.