Kalifornia 11. januára 2017 (HSP/Foto:screenshot YouTube)
Tieto supermasívne čierne diery boli objavené až teraz vzhľadom na uhol obrátenia k Zemi a kvôli veľkým mrakom hviezdneho plynu a prachu, ktoré ich skrývali
“Rovnako ako my nemôžeme vidieť slnko pri zatiahnutej oblohe, nemôžeme priamo vidieť, aké svetlé sú tieto aktívne galaktické jadrá v skutočnosti kvôli celkovému plynu a prachu okolo centrálneho motora,” vraví Peter Boorman z NASA, postgraduálny študent na univerzite v anglickom Southamptone.
Podľa NASA sú tieto “obrie čierne diery” považované za akési motory dvoch “aktívnych galaktických jadier” z triedy extrémne jasných vesmírnych objektov, ktoré zahŕňajú aj kvazary a blazary (extrémne kompaktné kvazary).
Jedna z nových čiernych dier bola objavená v galaxii IC 3639, ktorá je vzdialená 170 miliónov svetelných rokov (6 biliónov míľ alebo 9,5 bilióna kilometrov), a skúma ju Peter Boorman. Druhá v galaxii NGC 1448 je “len” 38 miliónov svetelných rokov ďaleko od našej vlastnej galaxie, Mliečnej dráhy, a skúma ju Ady Annuar, postgraduálny študent na univerzite v anglickom Durhame. Obe čierne diery vysielajú intenzívne vysokoenergetické žiarenie vo forme röntgenového žiarenia a sú klasifikované ako aktívne galaxie.
“Tieto čierne diery sú relatívne blízko k Mliečnej dráhe, ale zostali skryté pred nami až doteraz,” konštatuje Ady Annuar. “Ich nedávne objavy určite vyvolajú otázku, koľko iných supermasívnych čiernych dier sme stále nenašli, a to aj v našom blízkom vesmíre,” dodáva.
Vedci teraz veria, že väčšina veľkých galaxií môže mať supermasívne čierne diery vo svojom jadre, ale mnohé z nich sú skryté z dohľadu viacerým typom ďalekohľadov. Výnimkou je však teleskop NuSTAR (Nuclear Spectroscopic Telescope Array) z NASA, obiehajúci Zem.
“Je vzrušujúce využiť silu NuSTAR a získať dôležité, jedinečné informácie, a to aj v našom kozmickom priestore, kde môžu byť študované v detaile,” vraví Daniel Stern, vedecký pracovník pri NuSTAR-e v rámci projektu z NASA Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii.