Vedci z Číny určili mentálne najzdravších ľudí na Zemi

Ottawa 10. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

V rámci svojho výskumu vedci sledovali životy asi desaťtisíc obyvateľov Hongkongu počas piatich rokov. Muži a ženy, ktorí nikdy nepili alkohol, sa ukázali ako duševne najzdravší obyvatelia planéty

K takýmto záverom na základe výsledkov svojich výskumov dospeli vedci z Honkongskej univerzity. S informáciou prichádza kanadský časopis CMAJ (Canadian Medical Association Journal).

Mierna konzumácia alkoholu nie vždy zlepšuje život človeka. Namiesto toho je lepšie jednoducho nepiť ho.

V rámci svojho výskumu vedci pozorovali životy asi desaťtisíc obyvateľov Hongkongu počas piatich rokov. Niektorí z nich nikdy neskúsili alkohol, zatiaľ čo iní ho pili v miernom množstve.

Ukázalo sa, že muži a ženy, ktorí nepijú alkohol, sa menej sťažovali na vznik duševných problémov v porovnaní so všetkými ostatnými kategóriami respondentov. A čo je najzaujímavejšie, stav ľudí, ktorí pili alkohol, sa výrazne zlepšil, keď sa vzdali alkoholu v akejkoľvek fáze štúdie a dosiahol takmer rovnaké hodnoty ako u abstinentov.

V posledných rokoch vedci začali aktívne skúmať, ako alkohol ovplyvňuje dĺžku života, pravdepodobnosť vzniku rakoviny, duševný stav a ďalšie ľudské vlastnosti. Napriek veľkému počtu štúdií zatiaľ nedospeli k jednoznačnému záveru.

Napríklad takmer pred desiatimi rokmi vedci zistili, že pitie veľkého množstva piva môže urýchliť vývoj rakoviny čriev, a tiež odhalili súvislosť medzi alkoholom a rakovinou prsníka. Ďalšie pozorovania ukázali, že kombinácia tabaku a alkoholu zhoršuje ich karcinogénny účinok.

Na druhej strane mnohí odborníci písali o opaku. Ľudia, ktorí pijú víno alebo pivo v malých množstvách, žili v priemere dlhšie ako, nielen ťažkí alkoholici, ale aj absolútni abstinenti. Takéto vyhlásenia spôsobili medzi lekármi mnoho diskusií, pretože nemohli nájsť jasné vysvetlenie tohto fenoménu.

V poslednej dobe odborníci OSN analyzovali podobné výskumy a dospeli k záveru, že aj malé dávky alkoholu extrémne negatívne ovplyvňujú ľudské zdravie a výrazne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny, srdcových chorôb a nehôd.

V apríli tohto roku vedci z Vedecko-lekárskej univerzity v Portlande v štáte Oregon (USA) vyhlásili, že pitie alkoholu, nielen negatívne ovplyvňuje činnosť mozgu u dospievajúcich, ale aj značne spomaľuje ich rast. Podľa slov Christophera Kroenkeho, jedného z autorov prác, sa to podarilo dokázať počas vykonávania experimentov so 72 primátmi makak rhesus (Macaca mulatta).

Pomocou magnetickej rezonancie (MRI) sa vedcom podarilo zistiť, že konzumácia alkoholu výrazne znížila tempo zväčšovania mozgu a spôsobila veľa problémov v jeho vývoji. Každý gram vypitého alkoholu znížil ročný objem prírastku nervového tkaniva približne o 0,25 centimetrov kubických. Prerušenie konzumácie alkoholu malo za následok návrat rýchlosti rastu mozgu do normy.