Môj profil 
Predplatné
Brusel/Bratislava 27. februára (TASR) – Program Európskej únie zameraný na rozvoj vedy a výskumu s názvom Horizont 2020 patrí medzi najambicióznejšie v únii, čomu zodpovedá aj postupný nárast financovania politík a iniciatív smerujúcich k prehlbovaniu vedeckého a výskumného potenciálu EÚ. Do roku 2020 by sa malo na tento účel preinvestovať 80 miliárd eur.
Cieľom programu Horizont 2020 je v záujme budúcnosti Európy podporovať nové myšlienky, zabezpečiť rast a vytváranie pracovných miest. Na rozdiel od minulosti spája všetky existujúce formy podpory v oblasti výskumu a inovácie vrátane činností súvisiacich s inováciami programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a Európskeho inovačného a technologického inštitútu, do jednotného programu financovania.
Inteligentné investície do výskumu a inovácií predstavujú priamy stimul pre hospodárstvo, zabezpečujú našu vynikajúcu vedomostnú základňu a pomáhajú našim podnikom, aby v globalizovanom svete boli konkurencieschopnejší.
Európska komisia (EK) navrhuje pre program Horizont 2020, ktorý bude prebiehať od roku 2014 do roku 2020, rozpočet vo výške 80 miliárd eur.
V správe EK z decembra 2012 sa zdôraznilo, že v čase pokračujúcej hospodárskej a finančnej krízy konkurenčná výhoda významných firiem so sídlom v EÚ aj naďalej pramení z investícií do výskumu a vývoja. Ich objem sa zvýšil zo 6,1 % v roku 2010 o 8,9 % v roku 2011.
Týmto nárastom sa firmy z EÚ takmer vyrovnajú firmám z USA (9 %), predbiehajú celosvetový priemer (7,6 %) a japonské spoločnosti ostávajú v porovnaní s nimi ďaleko pozadu (1,7 %).
Odvetvia intenzívne využívajúce možnosti výskumu a vývoja mali sklon vykazovať nadpriemerný rast zamestnanosti. Tieto údaje sú kľúčovými zisteniami v "tabuľke výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ", ktorú za rok 2012 vypracovala EK v súvislosti s 1500 poprednými investormi do výskumu a vývoja v celosvetovom meradle.
V celosvetovej prvej päťdesiatke sa nachádza 15 spoločností z EÚ, 18 z USA a 12 z Japonska. Rebríček vedie japonský výrobca automobilov Toyota a tretie miesto obsadila popredná spoločnosť z EÚ – Volkswagen (s investíciami v objeme 7,2 miliardy eur).
Údaje Eurostatu z konca roku 2012 poukazujú na to, že kombinované výdavky na verejný a súkromný výskum v EÚ vzrástli z 2,01 % HDP v roku 2010 na 2,03 % v roku 2011. Dôvodom je hlavne nárast výdavkov súkromného sektora.
Celkový objem investícií spoločností v tabuľke výsledkov naznačuje, že USA majú pred EÚ stále náskok (178,4 miliardy eur v porovnaní so 144,6 miliardy eur). Vysvetľuje to vyšší počet firiem v USA, ktoré pôsobia v oblasti špičkových technológií. Spoločnosti, ktoré spomedzi 100 spoločností s najlepšími výsledkami dosahujú najväčší nárast výdavkov na výskum a vývoj, pôsobia v odvetví IKT.
Podľa prieskumov EK rast investícií do výskumu a vývoja v EÚ v roku 2011 bol podnietený prevažne automobilovým priemyslom (rast vo výške 16,2 %), ktorý má na investíciách do výskumu a vývoja v EÚ najväčší podiel (25 %).
Tabuľka výsledkov na rok 2012 vychádza zo vzorky 1500 spoločností, ktoré sú celosvetovými poprednými investormi do výskumu a vývoja a ktorých výdavky v tejto oblasti dosahujú takmer 90 % celkových výdavkov spoločností na výskum a vývoj na celom svete. Z týchto 1500 spoločností má 405 sídlo v EÚ, 503 v USA, 296 v Japonsku a 296 v iných krajinách vrátane Švajčiarska, Južnej Kórey, Číny, Indie a ďalších 23 krajín. Každá z krajín v tabuľke investovala v roku 2011 do výskumu a vývoja 35 miliónov eur alebo viac.
.jpg)
