Bratislava 3. novembra 2021 (HSP/ Foto: SITA – Branislav Bibel)

V NR SR sa už niekoľko mesiacov bez výsledku presúva  zo schôdze na schôdzu návrh novely zákona č. 40 z roku 1993 o štátnom občianstve SR, ktorý schválila vláda už 24. februára 2021. Týmto zákonom by sa mali zmierniť podmienky straty slovenského štátneho občianstva, ako ich v roku 2010,  ako reakciu na maďarský zákon o dvojitom občianstve, prijal slovenský parlament. V súčasnosti platí, že občan Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho občianstva stráca automaticky slovenský pas. Takto oň doposiaľ prišlo 3887 ľudí.

Prečo? Čo je za odďaľovaním prijatia nová legislatívna podoba pravidiel nadobúdania, respektíve straty  občianstva?

Podľa Milana Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru NRSR za OĽANO je spornou otázkou, za akých podmienok sa vráti, respektíve zostane slovenské občianstvo ľuďom, ktorí prijali cudzie občianstvo a stratili náš pas. „Sporná je otázka, koľko rokov budú musieť mať pobyt v druhej krajine a aké reálne väzby na ňu, aby slovenské občianstvo nestratili. Rozprávame sa o tom, či to bude nula rokov, jeden, dva, päť alebo desať rokov. Na tom to celé stojí, preto sa to posúva už niekoľko mesiacov, pretože ministerstvo zahraničných vecí trvá na tom, aby to bolo päť rokov. My za OĽANO sme chceli nula rokov, ale navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu kompromis, nech sú to dva, povedzme tri roky.“ Na kompromise pracujú údajne koaliční poslanci.

Anton Hrnko, historik, bývalý poslanec Národnej rady SR a poradca súčasného predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) odpovedal na túto otázku nedávno na facebooku, keď reagoval na vyjadrenia predsedu Ústavnoprávneho výboru parlamentu Milana Vetráka.

„Povedal, že zákon o zmene pravidiel nadobúdania, resp.straty občianstva sa prekladá zo schôdze na schôdzu v dôsledku nedohody medzi koaličnými partnermi ohľadom doby, koľko by mal mať občan trvalý pobyt v zahraničí, aby po získaní cudzieho štátneho občianstva neprišiel občianstvo slovenské. „Nie to pravda, hoci aj o tom sa diskutuje,“ hovorí Hrnko a pokračuje, “ pravda je niekde úplne inde a podľa mojich informácií poslanec Vetrák je o nej informovaný.“ Podľa exposlanca Hrnka predovšekým treba povedať, že náš zákon o podmienkach nadobúdania resp.straty občiasnstva bol prijatý v núdzovom stave, keď Maďarská krajina rozhodla svojím zákonom anektovať občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. „Kam takéto „anexie“ vedú, netreba sa ísť pozrieť ďaleko. Južné Osetsko, Abchátsko sú celkom vhodné príklady. Rusko roku 2008 svoje kroky odôvodnilo ochranou svojich občanov na danom území. Toto vie Vetrák, toto vie Dostál, toto vie Grendel a to už nehovorím, že pusypajtášovanie V. Orbána s istým štátom má to isté pozadie ako podobný postup maďarských premiérov v druhej polovici tridsiatych rokov 20.storočia. Hovorí sa tomu iredenta.“

Podpredseda NRSR Juraj Blanár (Smer – SD) súhlasí s tvrdením Milana Vetráka, že koaliční poslanci pracujú na kompromise, ale týka sa predovšetkým niečoho iného ako len dĺžky pobytu v druhej krajine, kým slovenskí občania prídu o svoje občianstvo.

O čo vlastne ide?

O umožnenie politickej integrácie cez dvojaké občianstvo aj slovenským Maďarom tak, aby mali volebné právo v Maďarsku ako už asi milión tzv. zahraničných Maďarov od roku 2010, keď v Maďarsku prijali príslušný zákon, podľa ktorého je – zjednodušene povedané – Maďarom každý, kto vie povedať „jónapot“. Alebo predaj slovenskej pôdy a nehnuteľností v rámci úsilia o rozširovanie hospodárskeho vplyvu Maďarska do okolia? Alebo maďarčina ako druhý štátny jazyk? Alebo schválenie návrhu poslanca NRSR Györgeya Gimešiho, ktorý však za OĽANO kandidoval ako Juraj Gimeši, na vydanie zákona o finančnej podpore pre Csemadok ročne vo výške 300 000 eur – a to v čase, keď zhruba o túto sumu sú krátené dotácie Matice slovenskej? Alebo ide o kúpu 49 % podielu v Stredoslovenskej energetike, o ktorý sa uchádza nemecký E.ON, český ČEZ, ale favoritom je maďarská štátna energetická firma MVM. Slovenská republika vlastní v Stredoslovenskej energetike 51 percent, ale manažérsku kontrolu má súkromný investor. Ide o najväčší obchod, o ktorom sa na Slovensku momentálne rokuje a ktorý môže mať vážne následky na slovensko-maďarské vzťahy. Vláda sa musí rozhodnúť, či predaj distribučky Maďarsku zoberie ako politiku alebo ako normálny biznis.

Ak by sme si boli všimli pred rokom programový prejav maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý predniesol symbolicky na slovensko-maďarských hraniciach, na rozhraní Nového Mesta pod Šiatrom a Slovenského Nového Mesta, dňa 6. júna 2020, v rámci pripomienky 100. výročia Trianonu, možno by sme už dávno riešili inak. Fakt je, že náš vtedajší predseda vlády, preslávený terminológiou „van tajm“- „next tajm“, bol zaujatý iným programom. Prijímal delegáciu 100 Maďarov, ktorí mu predložili návrh na autonómiu juhu Slovenska.

Vráťme sa však k premiérovi Maďarska. Viktor Orbán na slovenských hraniciach v polhodinovom prejave, okrem iného,  povedal toto:

„Naša fajta je neoblomná, húževnatá a bystrá… Maďari si už nikdy nemôžu dovoliť luxus slabosti. Nám vždy môže patriť iba to, čo dokážeme aj ochrániť… Preto pre nás každý zápas trvá až dovtedy, pokiaľ ho nevyhráme… Nasledujúce desaťročie nebude o úbytku a stratách, ale o rozmachu a budovaní krajiny… Pochopme hĺbky zmien uplynulých desať rokov v ktorých sme našim susedom dokázali, že keď životná sila častí maďarského národa sa zráta, to nie je výhodné iba pre nás ale aj pre nich. Iba štát má hranice, národ ich nemá. Nezľaknime sa toho, čo vidíme: my sme tí, na ktorých sme čakali. Áno, my sme tí, ktorí otočia osud Maďarska. Môžeme dúfať, že naša generácia, štvrtá generácia od Trianonu ešte naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazstva. Ale rozhodujúcu bitku musí vybojovať generácia po nás, piata generácia po Trianone… Čakajú na vás veľké časy. Pripravujte sa, každý deň sa pripravujte. Maďarsko predovšetkým, Pán Boh nad nami. Maďarsko do toho, Maďari do toho! Začal sa návrat Maďarov do ich vlasti. V porovnaní so Západnou Európou sme ostrovom pokoja a bezpečnosti. Aby tomu bolo tak aj naďalej, rýchlo napreduje aj budovanie novej maďarskej armády. Sila kráča spolu so zodpovednosťou, a my si uvedomujeme bremeno našej zodpovednosti. Sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila.“

Takže si zhrňme: maďarským poslaním je dôstojné stráženie Karpatskej kotliny; nasledujúce desaťročie nebude o úbytku a stratách, ale o rozmachu a budovaní krajiny; iba štát má hranice, národ ich nemá; rýchlo napreduje aj budovanie novej maďarskej armády; sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila, lebo: naša (rozumej maďarská) fajta je neoblomná, húževnatá a bystrá, preto nielen sme to zvládli, ale dnes znova vyhrávame.

Ak si dáme do súvislosti vyhlásenia premiéra Maďarskej republiky a dianie okolo zákona o dvojitom občianstve, nedostatočné riešenie hrozby skupovania pôdy a nerastného bohatstva na našom južnom území farmármi zo susedstva, návrh zákona vypracovaného občianskym združením Pro Civis zo Štvrtka na Ostrove, ktorý má za cieľ zrušiť súčasný zákon o štátnom jazyku a zrovnoprávniť slovenčinu a maďarčinu ako dva štátne jazyky na Slovensku, zámery našich južných susedov sú viac ako len chimérou. Snáď si to konečne uvedomia aj naši politici, zodpovední za budúcnosť ďalších generácií Slovákov.

Dagmar Vanečková