Môj profil 
Predplatné
V druhom kole prezidentských volieb v Poľsku proti sebe stáli takpovediac dva nezmieriteľné svety. Na jednej strane provládny, konzervatívne a pronárode zmýšľajúci Andrzej Duda a na strane druhej liberálny opozičný primátor Varšavy Rafal Trzaskowski.
Trzaskowski je známy podporovateľ Európskej únie a LGBTI agendy. Strana Občianska platforma, ktorá ho podporuje sa “preslávila” najmä tým, že počas ich vlády Poľsko zradilo partnerov vo V4 a hlasovalo za povinné kvóty na migrantov.
Andrzej Duda počas predvolebnej kampane zdôrazňoval najmä tradičné kresťanské a konzervatívne hodnoty. LGBTI hnutie napríklad označil za horšiu ideológiu než komunizmus a vyhlásil, že do ústavy presadí zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi.
Nakoniec si Poliaci vybrali. Už predvolebné prieskumy ukazovali veľmi tesné výsledky na úrovni štatistickej chyby. Napínavá volebná noc skončila nakoniec tesným výsledkom v prospech Andrzeja Dudu, ktorý s 51,21 % obhájil svoj prezidentský post. Rafal Trzaskowski získal 48,71 % hlasov.
Keď sa pozrieme na volebnú mapu, krajina je rozdelená najmä podľa veľkosti sídel. Kým ľudia žijúci na vidieku a v malých mestách volili vo väčšine Andrzeja Dudu, vo veľkých mestách mal naopak prevahu liberál Rafal Trzaskowski.
Geograficky, konzervatívec Duda vyhral najmä na juvýchode krajiny. Pre zaujímavosť, najviac hlasov dostal v Podkarpatskom vojvodstve, ktoré susedí so Slovenskom, kde získal až 70 % hlasov. Naopak liberál Trzaskowski víťazil vo vojvodstvách na severozápade krajiny.
V týchto prezidentských voľbách šlo pritom skutočne o veľa. Prezident v Poľsku má totiž oveľa silnejšie kompetencie než napríklad prezident na Slovensku.
V Poľsku je totiž na prelomenie veta prezidenta potrebná až trojpätinová väčšina v dolnej komore parlamentu. V prípade výhry Trzaskowského by to teda pre vládnu stranu Právo a spravodlivosť znamenalo obrovskú komplikáciu, keďže v dolnej komore nemajú dostatok poslancov na prelomenie prezidentovho veta.
Okrem týchto vnútroštátnych záležitostí má poľský prezident silné aj zahranično-politické kompetencie. Čo sa týka postoja k Rusku, medzi nimi nie je žiaden rozdiel. V Poľsku prakticky niet strany, alebo jednotlivca, ktorý by sa snažil zlepšovať vzťahy s Ruskou federáciou. Tento Poľský komplex siaha do histórie a zrejme sa to nikdy nezmení.
V čom sú však rozdielni je postoj k Európskej únii. Kým Duda obhajuje najmä Poľské národné záujmy a odmieta zasahovanie Bruselu do vnútorných záležitostí Poľska, ako napríklad do justičnej reformy ,naopak Trzaskowski je otvorený “eurohujer”, ktorý by v prípade zvolenia za prezidenta skákal ako Brusel píska.
Našťastie nateraz sa Poľsko liberálnemu nebezpečenstvu ubránilo. Tento výsledok poľských prezidentských volieb má svojim spôsobom dosah aj na Slovensko.
Poľsko je totiž spolu s nami, Maďarskom a Českom súčasťou Vyšehradskej štvorky – V4, ktorá v mnohých prípadoch postupuje spoločne proti diktátu Bruselu. Ak by voľby vyhral liberálny eurohujer Trzaskowski, znamenalo by to výrazné oslabenie V4, ak nie dokonca až rozpad. S prezidentom Dudom je aspoň nateraz V- štvorka zachránená.
Tesný výsledok v prezidentských voľbách však ukázal, že v Poľsku zosilneli už aj liberálne tendencie, čo je na tak silne kresťanskú krajinu prekvapujúce. Mnohí poľskí komentátori sa zhodujú, že opozičná liberálna strana Občianska platforma si “vypestovala” silného lídra, ktorý v budúcich parlamentných voľbách môže pomery na poľskej politickej scéne výrazne zmeniť.
Samuel Gdovin
.jpg)
