Ľudia, ktorí trpia nejakou anomáliou alebo sa niečím odlišujú, sú ľudia ako všetci ostatní. Mali by sme sa k nim správať rovnako ako ku každému inému, majú rovnaké právo byť šťastní a milovaní ako všetci ostatní. Jedno právo však nemajú ani oni, ani nikto iný na svete: narušiť prirodzený poriadok ľudského spoločenstva, nahradiť Bohom či prírodou (ako chcete) ustanovené základné skutočnosti nejakou ideológiou, ktorá bude hlásať, že práve tá ich anomália, úchylka či choroba môže byť rovnako dobre ideálom, ako to, čo za ideál ustanovil Boh či príroda.

Ľudské pokolenie existuje iba vďaka tomu, že sa rodia deti a prichádza vždy nová generácia, ktorá nahrádza tú odchádzajúcu. Toto naozaj nie je ťažké pochopiť. Zdá sa však, že niekto akoby zámerne nechcel chápať, že posvätný zväzok muža a ženy, ktorý je tým jediným spôsobom, akým môžeme zabezpečiť prežitie ľudskej rasy na tejto planéte, musí byť chránený ako základ spoločnosti, ako čosi špecifické a nedotknuteľné.

Ľudia, ktorí trpia nejakou anomáliou alebo sa niečím odlišujú majú v demokratickom právnom štáte naozaj široký rozsah práv: nikto im nebráni žiť spolu a robiť spolu čokoľvek im vyhovuje (ak tým nezasahujú do práv druhým) a ľubovoľne si dohodou upraviť svoje vzájomné majetkové vzťahy a pomery. Ak im osud nedoprial to, čo iným, môžu to pociťovať ako nespravodlivosť, ale to nesmie byť dôvod snažiť sa celej spoločnosti vytiahnuť spod nôh základný kameň spoločenských vzťahov a vymeniť ho za čosi iné.

To čosi je „niečo, o čom vieme aj na príklade množstva iných krajín, že spúšťa lavínu, na konci ktorej sú adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, či trestanie ľudí za ich nesúhlas s takýmito vecami.“ napísal na sociálnej sieti poslanec Národnej rady Richard Vašečka (OĽaNO).

Pred niekoľkými dňami sa stala šokujúca vražda, zbytočne zahynuli mladí ľudia. Mimochodom, tá vec je celá nejaká divná, viacero vecí vyvoláva otázniky, ale faktom je, že dve obete streľby boli príslušníci LGBT komunity, a faktom je aj to, že následne bola spustená mohutná mediálna vlna protestov, emócií, a tiež aj manipulácií.

„Útoky z nenávisti sú útokom na nás všetkých, na bazálne hodnoty tejto spoločnosti,“ povedala prezidentka Čaputová. Lenže rovnako útokom na nás všetkých a na bazálne hodnoty tejto spoločnosti je aj to, čo prišlo po tom obludnom zločine: útoky na základnú bunku spoločnosti – rodinu.

Prešlo iba niekoľko dní od vraždy a v Národnej rade bol predložený návrh novely Občianskeho zákonníka z dielne SaS, ktorého pointou bolo zavedenie inštitútu partnerského spolužitia.

Návrh poslancov Národnej rady Halgašovej, Cigánikovej, Lehotského, Osuského a Marcinkovej bol ukrytý medzi parlamentnými návrhmi pod nič nehovoriacim názvom „zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Podľa predkladateľov mal zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Partnerské spolužitie malo byť možné uzavrieť medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. (A vlastne, prečo len dvoma, prečo nie trebárs piatimi alebo tridsiatimi?)

Návrh chcel udeliť spolu žijúcim partnerom automatické oprávnenia v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, či pri nároku na ošetrovné. Tu treba však pripomenúť, že všetky uvedené práva môžu mať spolu žijúci partneri aj dnes, ak to dajú vhodným oficiálnym spôsobom na papier.

Pokus o schválenie registrovaných partnerstiev Národná rada v stredu neposunula ani do druhého čítania, keď zo 133 prítomných poslancov hlasovalo za návrh iba 50, proti bolo 37, zdržalo sa ich 15 a nehlasovalo 31 poslancov (ako hlasovali jednotliví poslanci, to si môžete pozrieť tu).

Poslankyňa Vladimíra Marcinková neskrýva obrovské sklamanie z toho, ako hlasovanie dopadlo. „Páry rovnakého pohlavia nebudú mať ani ten minimálny balík práv, ktorý sme navrhli. Nebudú mať nič. Možno na veľmi dlho,“ napísala na sociálnej sieti Marcinková. Ale ktovie, možno je toľký pesimizmus zbytočný: veď do budúcej vlády sa už tešia progresívci, ktorí si tam nepochybne nájdu partnerov, s ktorými podobnú novelu budú môcť prijať.

Tak napríklad, okrem iného to môže byť strana SaS. Jej predseda Richard Sulík nedávno uviedol: „Ak SaS bude v budúcej koalícii, tak len za tej podmienky, že sa návrh registrovaných partnerstiev, ktorý bude z našej strany dostatočne včas a odborne zdatnými ľuďmi vypracovaný a prediskutovaný, dostane do koaličnej zmluvy, respektíve programového vyhlásenia vlády a bude aj obratom schválený.“

Tentoraz to však neprešlo a veľký podiel na tom má asi aj zlé načasovanie. Vo vypätej atmosfére po tom, čo sa stalo na Zámockej ulici, prísť s takýmto návrhom možno v ľuďoch vzbudilo skôr negatívne emócie, že sa tu napochytre ktosi snaží využiť situáciu. Návrh totiž kritizujú aj ľudia, ktorí by v inej situácii niečo podobné v umiernenej podobe možno aj podporili.

Napríklad predseda strany Smer-SD Robert Fico k tomu povedal: „Ak sa to pripraví primerane, tak ako sa to očakáva, Smer-SD bude schopný niektoré aspekty spolužitia dvoch osôb rovnakého pohlavia bez problémov podporiť.“ Podľa neho návrh v podobe, ako ho predložila SaS, bol v rozpore s ústavou, pretože by sa ním zrovnoprávnilo manželstvo so zväzkom dvoch osôb rovnakého pohlavia v spoločnej domácnosti, ktorým by sa priznal aj inštitút bezpodielového spoluvlastníctva.

Fico je tiež toho názoru, že návrh SaS okrem Ústavy prekračoval aj rámec programového vyhlásenia vlády a dláždil cestu k adopcii detí homosexuálnymi pármi. Aj on tvrdí, že vznikol zbytočný tlak na jeho prijatie, a že prílišné a násilné presadzovanie tejto témy LGBT komunite v skutočnosti škodí.

Nech je ako chce, potom, ako tento návrh neprešiel, parlament sa teraz šesť mesiacov nebude môcť touto vecou zaoberať. To však ani zďaleka neznamená, že konzervatívni občania teraz budú mať od LGBT agendy v médiách na pol roka pokoj – dá sa čakať, že to bude skôr naopak. Potom, ako EÚ morálne zvíťazila nad Ruskom tým, že mu vyhlásila totálne sankcie a odstrihla sa od ruských energií, už naozaj nebudú mať občania EÚ (a zvlášť Slovenska) žiadnu inú vážnu tému na premýšľanie, než LGBT partnerstvá. A cynický zlomyseľník by možno poznamenal, že v nasledujúcich mesiacoch pomyslenie na čokoľvek teplé bude pre občanov príjemnejšie než kedykoľvek predtým.

Ivan Lehotský