Priština 16. marca 2017 (/HSP/Foto:TASR/AP
Prieskum ukázal. že tri štvrtiny občanov Srbska si neželajú viesť vojnu s cieľom získať Kosovo späť. Väčšina respondentov zároveň podporuje pokračovanie dialógu s Prištinou
Prieskum Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku ukázal, že 74 percent občanov Srbska si neželá viesť vojnu s cieľom zabezpečiť, aby Kosovo bolo opäť súčasťou Srbska.
„Väčšina občanov Srbska si neželá ozbrojený konflikt o Kosovo ani žiadny iný ozbrojený konflikt v regióne, a v nasledujúcich piatich rokoch žiadny ozbrojený konflikt neočakáva,“ vyhlásila riaditeľka Centra Sonja Stojanovičová Gajičová.
Prieskum bol vykonaný na vzorke 1 403 respondentov od 26. decembra 2016 do 14. januára 2017, teda krátko predtým, ako politické napätie medzi Belehradom a Prištinou výrazne vzrástlo po tom, ako sa Srbsko pokúsilo vypraviť do severného Kosova vlak pomaľovaný nápismi „Kosovo je Srbsko“ (vo viacerých jazykoch vrátane slovenčiny), čo viedlo k ostrej výmene názorov a vzájomnému obviňovaniu.
Prieskum zároveň odhalil, že 65 percent respondentov nikdy nebolo v Kosove a 80 percent nikdy nestretlo žiadneho kosovského Albánca.
Podľa slov Stojanovičovej Gajičovej však skôr mladší ľudia súhlasili s názorom, že vojenská akcia by bola oprávnená.
„Súhlasná odpoveď bola častejšia v prípade ľudí, ktorí vojnu v 90. rokoch nezažili. Takže ozbrojenú akciu považovali za oprávnenú častejšie ľudia mladší ako 40 rokov.“
Prieskum ďalej ukázal, že väčšina Srbov podporuje pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorého cieľom je normalizácia vzájomných vzťahov. Iba 9 percent respondentov bolo proti.
Väčšina respondentov sa vyjadrila, že podporujú dohody s Prištinou, pokiaľ nebudú viesť k uznaniu samostatnosti Kosova, hoci si myslia, že dialógom viac získa Priština.
Iba 8 percent respondentov bolo za nezávislosť Kosova, a 10 percent sa vyjadrilo, že Kosovo by malo byť rozdelené.
Štvrtina respondentov sa vyjadrila, že Kosovo bude v budúcnosti samostatné, zatiaľ čo pätina si myslí, že Kosovo bude v budúcnosti súčasťou Srbska, alebo bude rozdelené medzi Albánsko a Srbsko.
Viac ako polovica respondentov si zároveň myslí, že národná bezpečnosť Srbska je ohrozená.
„Väčšina respondentov vníma ako hlavné vnútropolitické hrozby korupciu, zločinnosť a správanie sa politikov a politických strán, a myslí si, že je nevyhnutné posilniť ekonomiku Srbska“, povedal Miloš Popovič, výskumný pracovník Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku.
Podľa vyjadrenia Popoviča polovica respondentov označila za hlavné vonkajšie hrozby hlavné globálne mocnosti – USA, EÚ, NATO a Rusko, ako aj terorizmus.
Belehradské centrum pre bezpečnostnú politiku (Beogradski centar za bezbednosnu politiku) je podľa informácií uvedených na jeho stránke „nezávislý think-tank, ktorý verejne obhajuje bezpečnosť ľudí, ako aj národnú, regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť na základe demokracie a rešpektovania ľudských práv. Vytvorenie webovej stránky podporila vláda Nórskeho kráľovstva a Sorosova nadácia Inštitút otvorenej spoločnosti v Budapešti.“
Dušan Volentič