V zdravotníctve má byť historicky najviac peňazí. Ministerka je spokojná s transparentnosťou

Bratislava 7. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Pavel Neubauer)

V zdravotníctve má byť na budúci rok historicky najviac peňazí. Celkové príjmy sa predpokladajú vo výške 5,04 miliardy eur s medziročným rastom 243,8 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR

“Slovensko sa bude môcť tešiť ohľadom rozpočtu zdravotníctva na budúci rok, pretože bude mať najlepší rozpočet v histórii Slovenska. Ide o významný nárast celkových výdavkov, pokračujeme s dôrazom na opatrenia, ktoré majú smerovať k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, ale samozrejme, chceme pokračovať v zefektívnení celkového systému,” povedal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Zdroje v zdravotníctve medziročne narastú o 5,1 percenta oproti schválenému rozpočtu na rok 2018. “Najväčší podiel predstavujú príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, ako dôsledok pozitívneho vývoja rastu ekonomiky a trhu práce,” ozrejmilo ministerstvo financií.

Ako už avizoval Kažimír, návrh rozpočtu prináša aj nový spôsob platby za poistencov štátu, ako sú deti či dôchodcovia. “Súčasný model financovania prostredníctvom odvodov za pracujúcich poistencov a platbou za poistencov štátu je vzhľadom na vývoj ekonomiky volatilný a nezohľadňuje objektívne potreby zdravotníctva,” vysvetlilo ministerstvo.

Po novom štát určil pevnú sumu, koľko na budúci rok za štátnych poistencov zaplatí, má ísť o 960 miliónov eur. Napriek tomu, že celkové zdroje v sektore medziročne rastú, štát na budúci rok zaplatí za svojich poistencov menej.

Z rozpočtu vyplýva, že najväčšie zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo predstavujú mzdové výdavky na personál. Celkový rast miezd personálu v zdravotníctve si má na budúci rok vyžiadať navyše 197 miliónov eur.

Rozpočet počíta aj s kapitálovými výdavkami vo výške 100 miliónov eur. Peniaze majú smerovať na obnovu nemocníc. “Pôjde o historicky najvyšší objem možných investícií, ktoré sa premietnu do sektora. Predmetné výdavky sa investujú do obnovy zdravotníctva, hlavne na rekonštrukciu nemocníc, urgentných príjmov, na nákup modernej prístrojovej techniky a ďalšieho vybavenia nemocníc,” konštatuje sa v návrhu.

Zdravotníctvo je transparentnejšie, zhodli sa ministerka Kalavská a Jana Cigániková

Transparentnosť financovania zdravotníckeho odvetvia sa za posledné obdobie zvýšila. Zhodli sa na tom ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) a poslankyňa Národnej rady SR Jana Cigániková (SaS) v diskusnej relácii TA3 V politike. Opozičná poslankyňa šéfku rezortu zdravotníctva pochválila, že si “ministerstvo robí svoju prácu”.

Ministerka Kalavská uviedla, že si uvedomuje “veľký problém” s nedostatkom zdravotníckeho personálu, najmä zdravotných sestier. Preto pripomenula, že v budúcom roku si Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyrokovalo s Ministerstvom financií SR “doposiaľ najvyšší rozpočet”. Ten chce MZ investovať nielen do zlepšenia materiálno-technického vybavenia nemocníc, ale aj do platov zamestnancov.

“Avizovali sme zvýšenie platov všetkým nelekárskym zdravotníckym pracovníkom. Toto zvýšenie by sa malo pohybovať v minimálnej sume od 70 až 90 eur,” uviedla Kalavská. Vysvetlila, že zvýšenie miezd pre sestry sa bude od 1. januára budúceho roku pohybovať medzi 100 až 130 eurami. “Na niektorých pozíciách pôjde aj o zvýšenie 300 eur,” dodala.

Ministerka taktiež pripomenula, že cieľom je motivovať zdravotníckych pracovníkov aj lepším vybavením. Vysvetlila, že z praxe sama vie, že pomôcť môže aj dodanie nových modernejších postelí pre pacientov do nemocníc. “Dodať by sme chceli 9000 nových postelí. Financie sa nám podarilo ušetriť pri verejnom obstarávaní,” uviedla. Jej cieľom je aj to, aby všetky onkologické centrá mali lineárne urýchľovače, CT prístroje či magnetickú rezonanciu. Pripomenula, že ministerstvo avizovalo aj skríningové programy či financovanie pohotovostných služieb. “Snahou MZ je poskytnúť nemocniciam komplexné vybavenie,” pripomenula Kalavská.

Cigániková na margo zvyšovania platov uviedla, že sa jej tento model nepáči, pretože môže na niektorých pracovníkov “pôsobiť nedostatočne motivujúco”. “Prečo by sa mal niekto snažiť viac, keď vie, že bude mať rovnako ako ten, kto sa možno snaží menej,” uviedla. “Ak tu chceme sestry mať a chceme, aby boli dobre zaplatené, nemyslím si, že platový automat je správny,” povedala poslankyňa v diskusnej relácii. Taktiež si myslí, že zamestnávatelia by sa mali “o sestry biť”. Cigániková mieni, že problém nedostatku sestier je v tom, že nie všetky nemocnice dodržiavajú platné pravidlá – napríklad personálne normatívy.

Ministerke tiež vyčíta, že hoci sa nárast ekonomiky pohybuje vo výške sedem percent, zdravotníctvo dostane o jedno percento menej. Taktiež sa jej nepáči, že ministerstvo “podporuje iba vybrané nemocnice”. Podľa členky zdravotníckeho výboru by bolo oveľa správnejšie, keby nemocnice dostávali financie od poisťovní podľa odrobených výkonov.

“Dookola vybavujete tie najzadlženejšie nemocnice a udržiavate ich v tom stave,” uviedla Cigániková. Nemocnice by si podľa nej samy mali financie rozdeliť podľa toho, kde je to potrebné, či už na platy sestier alebo na prístrojové vybavenie. Ministerka na margo Cigánikovej slov uviedla, že práve preto je zavedený DRG systém, ktorý sa snaží tieto nedostatky vyriešiť.

Ministerka a opozičná poslankyňa sa taktiež dotkli témy odstúpenia generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Miroslava Kočana. Zhodli sa, že urobil pre štátnu poisťovňu “kus dobrej práce”. Kalavská o dôvode jeho odchodu hovoriť nechcela. Podľa jej slov s Ľubicou Hlinkovou, ktorá je aktuálne poverená vedením VšZP, mala už predchádzajúcu pracovnú skúsenosť a považuje ju za “odborníčku, osobu bez káuz a ľudsky tiež vyhovujúcu”.