New York 14. júla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP/Mark J. Terrilln)
Americký denník „The New York Times“ otvoril chúlostivú otázku finančného odškodnenia homosexuálnej komunity v USA, ktorá v minulosti musela znášať diskrimináciu zo strany polície a štátnych inštitúcií. Newyorská polícia (N.Y.P.D. ) sa už homosexuálom oficiálne ospravedlnila za raziu v ich klube Stonewall Inn v roku 1969, ktorá je všeobecne považovaná za začiatok celosvetového hnutia za práva LGBTI.
Oficiálny predstaviteľ N.Y.P.D. sa pri príležitosti 50. výročia policajnej razie v homosexuálnom klube Stonewall Inn kajal za tento zákrok s tým, že tento policajný záťah bol neprípustný a neakceptovateľný, aj keď bol v súlade s vtedajšími platnými, avšak diskriminačnými zákonmi. V uplynulých desaťročiach sa homosexuálna komunita v USA dočkala významných zmien v americkej legislatíve, vrátane zrovnoprávnenia manželstiev osôb rovnakého pohlavia, avšak stále nebola finančne odškodnená za príkoria a útlak, ktorému bola v minulosti vystavená. LGBTI preto očakáva nielen „morálnu rehabilitáciu“, ale aj finančnú kompenzáciu za stratu príjmov a dôchodkov v dôsledku svojej sexuálnej orientácie.
„The New York Times“ pripomína existujúci precedens finančného odškodňovania homosexuálov, ktorým do tejto problematiky prispelo Španielsko, aby si tak napravilo pošramotenú reputáciu kvôli neslávne známej stredovekej inkvizícii upaľujúcej nielen „sodomitov“, ale aj homosexuálov. Historickým míľnikom pri náprave krívd z minulosti je tak španielsky zákon o historickej pamäti z roku 2007, vďaka ktorému môžu o finančné odškodnenie žiadať tisíce španielskych homosexuálov prenasledovaných režimom Francisca Franca (1936-1975). Francov režim týchto homosexuálov nielen zatýkal, ale ich aj nútil k tomu, aby sa podrobili liečebnej terapii.
Podobných zločinov sa dopustila aj Veľká Británia, ktorá sa iba dodatočne v roku 2009 oficiálne ospravedlnila za to, že v roku 1952 odsúdila svojho občana Alana Turinga k nútenej chemickej kastrácii. Turingovi nepomohla ani jeho osobná sláva skvelého kryptoanalytika, ktorý dokázal prelomiť nacistické tajné kódy („Enigma“) a pod dojmom svojho poníženia spáchal samovraždu.
Nemecko zriadilo v roku 2016 osobitný fond v sume 30 mil. €, z ktorého majú byť odškodňovaní homosexuálni jedinci za to, že boli podľa § 175 nemeckého trestného zákona internovaní v koncentračných táboroch, pričom inkriminovaný § 175 bol z nemeckej legislatívy paradoxne vyškrtnutý až v roku 1994. Z väznených nemeckých homosexuálov je dnes odhadom živých už len asi 5000 ľudí.
V porovnaní s uvedenými krajinami USA v prenasledovaní homosexuálov v ničom nezaostávali. Tak napríklad prezident Dwight Eisenhower vydal v roku 1953 direktívu (Executive Order) č. 10450, na základe ktorej boli homosexuáli prepúšťaní zo všetkých federálnych štátnych inštitúcií a nemohli sa uchádzať ani o službu v armáde. Americkí homosexuáli boli systematicky démonizovaní, o čom svedčí napríklad kauza Anity Bryant, ktorá sa v roku 1977 stala obeťou kampane „Zachráňte naše deti“ (Save Our Children Campaign), v rámci ktorej bola vykreslená ako pedofilka. Najvyšší súd USA dokonca ešte v roku 1986 podporil zákon proti sodomii (Bowers v. Hardwick, a 1986 Supreme Court ruling) napriek tomu, že väčšina západných demokracií v tom čase už upúšťala od podobnej legislatívy.
„The New York Times“ v tejto súvislosti pripomína, že svojou animozitou voči LGBTI komunite sa netají ani terajší americký prezident Donald Trump, ktorý dokonca zakázal niektorým americkým ambasádam v zahraničí vyvesovať dúhové vlajky na znak solidarity s účastníkmi dúhových pochodov v krajinách ich pôsobnosti.
Napriek všetkým týmto ťažkostiam sa však podľa denníka „The New York Times“ určite oplatí bojovať za finančné odškodnenie homosexuálov, keďže to prispeje k uznaniu ich dôstojnosti a k odsúdeniu represií, ktoré museli v minulosti znášať. Finančné reparácie pre LGBTI komunitu by mali tiež inšpirovať celospoločenské povedomie, ale aj mladé pokolenie LGBTI k tomu, aby si uvedomilo, že sexuálna sloboda nebola v minulosti vždy samozrejmosťou.
Gabriel Gačko