V USA musí show pokračovať za každú cenu, alebo Donald Trump a jeho prejav o stave USA

Washington 15. februára 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Evan Vucci)

Gil Barndollar, riaditeľ štúdií Blízkeho východu pre The National Interest vo svojom článku „Donald Trump Tries to Triangulate“ zhŕňa obsah nedávneho prejavu Trumpa o stave únie, v ktorom sa americký prezident  snažil vytvoriť si priestor pre svoje opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu

Len krátko po najväčšom odstavení federálnych inštitúcií v amerických dejinách predniesol Donald Trump svoj prejav o stave Únie. Stavil v ňom na overený scenár americkej jednoty, veľkoleposti a výnimočnosti. Rovnako ako Bill Clinton, aj Trump v polovici svojho volebného obdobia musel čeliť kritickému postoju Kongresu. Rozhodol sa načrieť do prezidentskej príručky tohto 42. amerického prezidenta a zhodnotil  situáciu slovami „Toto nie je normálne“, v snahe prezentovať sa vo svetle toho „nového normálu“.

K nevôli svojich najväčších kritikov sa Trump vo svojom prejave vykreslil ako umiernený správca vzmáhajúcej sa ekonomiky a zároveň ako záštita proti americkým excesom, akými sú napríklad otvorené hranice a práva na potraty. “V Spojených štátoch sme svedkami ekonomického zázraku a jediné, čo ho môže zastaviť, sú nezmyselné vojny, politika alebo trápne vyšetrovania,” zhodnotil Trump.

Jeho viacnásobné velebenie americkej veľkoleposti prinieslo povzbudzovanie dokonca aj zo strany Trumpových protivníkov. Ako niektorí poznamenali, Komorou, ktorá mala možnosť vidieť jedného z najslávnejších rétorov v americkej histórii, sa nieslo bezmyšlienkové vyzývanie lacného nacionalizmu.

Mohlo by sa zdať, že Trump sa pripravuje na svoje opätovné zvolenie za prezidenta, podobne ako to bolo v prípade Richarda Nixona v roku 1972. Kongresu a národu odovzdal tento odkaz: „Víťazstvom by nebola výhra našej strany. Za víťazstvo by sa dala pokladať len výhra celej krajiny“. Prieskum verejnej mienky stanice CBS okamžite po tomto prejave ukázal 76 percentnú podporu v prospech Trumpa, aj keď divákmi by sa mohli zdať prevažne republikáni.

Trump, pripomínajúc míľniky amerických dejín, vykreslil sám seba ako prirodzenú súčasť dlhej cesty tejto krajiny. “V júni sme zaznamenali 75 rokov od začiatku toho, čo generál Dwight D. Eisenhower nazval veľkou križiackou výpravou – spojeneckým oslobodením Európy počas druhej svetovej vojny,” predniesol Trump predtým, ako ocenil troch amerických veteránov tohto vojnového konfliktu. Zo svojich kresiel boli následne za stálych ovácií postupne predvolávaní aj astronauti, siroty a príslušníci presadzovania práv, čo už sa napokon pomaly stáva stálou súčasťou tohto emotívneho každoročného rituálu.

Prejav, v ktorom padli aj tvrdé vyhlásenia o výsadách Trumpovej administratívy v Afganistane a Sýrií, ocenili najmä niektorí odborníci na zahraničnú politiku a liberálne naklonení sympatizanti. Ako uviedol William Ruger, viceprezident výskumu Inštitútu Charlesa Kocha “Dnes večer urobil prezident odvážny a chvályhodný krok k stiahnutiu sa z nákladných a nekonečných vojen USA.  Počas príliš dlhého obdobia sa vo vojnách v Afganistane a Sýrii miešali vysoké náklady a riziká so stratégiou, ktorá sa neukázala ako životaschopná. Nastal čas na väčšiu uvedomelosť a zdržanlivosť v našej zahraničnej politike a tento prejav je pozitívnym krokom v tomto smere.”

Opierajúc sa o svoje zahranično-politické smerovanie v poslednom období, Trump občanom adresoval: „ Ako kandidát na prezidenta som vám prisľúbil nový postoj. Veľké národy sa nemôžu utápať v nekonečných vojnách.“ Aspoň nie tie veľké národy, ktoré veľkými chcú ostať aj naďalej. Následne, po spomenutí „konštruktívnych rozhovorov“ s Talibanom, prezident šikovne premostil na tému Iránu, na streľbu v synagóge v Pittsburgu, spomenul obete holokaustu a neobišiel ani kritizovanie nezmyselného vlievania financií do bezodného Pentagonu.

Trumpov prejav o stave únie vyvolal útoky z dvoch táborov – kritikov imigrácie a to predovšetkým Ann Coulterovej, ktorá namietla, že prezident nezašiel ešte ďalej a takisto zo strany zahranično-politických odborníkov, ktorí mali k prejavu obdobné námietky. Vrcholný poradca demokratického senátora už dávno priznal svoju najtemnejšiu nočnú moru: že Trump, morálne sporná postava, stojaca na čele zdravej ekonomiky v rámci obdobia relatívneho pokoja, je politickým  následníkom prezidenta Billa Clintona – a je zároveň na ceste za svojím opätovným zvolením za prezidenta.

S Trumpom na čele sa buduje lepší americký zajtrajšok veselo.