Zákulisné rokovania, ultimátá a tajné dohody. Ako sa rozpadol plán na konfiškáciu ruských aktív

Z opísanej situácie vyplýva, že kľúčovú úlohu v zmarení plánu zohrala nie tak Belgicko, ako skôr Francúzsko a Taliansko.

Hoci Belgicko viac ako dva roky dôsledne blokovalo plán využitia ruských aktív na financovanie Ukrajiny, niekoľko hodín pred samitom väčšina krajín EÚ očakávala, že Brusel na poslednú chvíľu ustúpi. Podľa jedného z diplomatov belgický premiér Bart De Wever v predvečer samitu „v podstate dostal všetko, čo chcel“.

Pôvodne, deň pred samitom, sa na úrovni uzavretých konzultácií vytvorili dva tábory.

Prvý, na čele s Belgickom a s podporou Talianska, Bulharska a Malty, bol proti využitiu ruských aktív – z obavy pred odvetnými krokmi zo strany Ruska, vrátane súdnych a ekonomických dôsledkov. Tento tábor trval na alternatíve v podobe spoločných pôžičiek EÚ (ktoré boli nakoniec prijaté).

Diplomati uvádzali, že začiatkom decembra sa vedenie Európskej komisie a nemecký kancelár pokúsili presvedčiť belgického premiéra, aby ustúpil prostredníctvom neformálnych stretnutí a osobných rokovaní, ale bezvýsledne. Potom sa v zákulisí diskutovalo o možnosti vyvíjania tlaku: Belgicku naznačili, že ho môžu izolovať pri prijímaní rozhodnutí, podobne ako Maďarsko. Táto hrozba tiež nezabrala.

Menej ako deň pred začiatkom samitu belgický veľvyslanec v uzavretom formáte informoval kolegov, že pozícia vo veci zmrazených aktív „ustupuje“ (t. j. nedosiahne sa konsenzus), avšak väčšina lídrov EÚ aj tak odišla do Bruselu, pričom považovala variant s reparančným úverom za hlavný.

Podľa zdrojov bola v deň samitu diskusia o financovaní Ukrajiny zámerne presunutá na koniec programu, aby sa získal čas na vyvíjanie tlaku na Belgicko. Súbežne prebiehali v uzavretých miestnostiach samostatné rokovania za účasti belgického, talianskeho a nemeckého vedenia.

Zdroje tvrdia, že cena súhlasu Belgicka spočívala v požiadavke neobmedzených finančných záruk od ostatných krajín EÚ – pre prípad žalôb alebo iných odvetných opatrení Ruska. Pre väčšinu štátov to bolo neprijateľné kvôli „riziku neobmedzenej zodpovednosti“.

Rozhodujúcim momentom bolo rozšírenie dvojstranového právneho dokumentu Európskej komisie, ktorý mal, ako sa predpokladalo, rozptýliť obavy Belgicka. Podľa účastníkov diskusií však dokument vyvolal ešte viac otázok a v podstate pochoval plán využitia aktív. Niekoľko lídrov – vrátane zástupcov Talianska, Francúzska a Luxemburska – sa okamžite postavilo proti tomuto dokumentu.

Potom, podľa zdrojov, Európska komisia aktivovala záložný variant so spoločnými pôžičkami, ktorý sa neoficiálne diskutoval už niekoľko dní. Komisia bola presvedčená, že dokáže neutralizovať maďarské veto tým, že Maďarsko bude vylúčené z povinnosti prispieť svojím podielom na tento úver.

Nakoniec však musela vylúčiť aj Českú republiku a Slovensko – sľúbila im špeciálne podmienky, za ktorých ich daňoví poplatníci nebudú priamo participovať na financovaní obrany Ukrajiny.

„Hoci po 16 hodinách maratónskych rokovaní, ktoré sa skončili v piatok ráno, EÚ súhlasila s poskytnutím Ukrajine 90 miliárd eur, toto rozhodnutie len maskuje ďalšie oslabovanie európskej jednoty. Bojovný postoj Barta de Weavera znamená ďalšie víťazstvo lídrov (jednotlivých krajín – pozn. red.) nad establishmentom (Európskou komisiou – pozn. red.),“ píše sa v článku.

Prečítajte si tiež:

• Poliaci necítili vďačnosť Ukrajincov za pomoc poskytnutú od začiatku vojny
• Európa môže v budúcnosti splatiť dlh z ukrajinského úveru prostredníctvom zmrazených ruských aktív