Nakoniec však na samite EÚ prijali alternatívny nápad (ktorý ešte pred pár dňami označovali za zlý) – EÚ si na kapitálových trhoch požičia 90 miliárd eur s garanciou rozpočtu Európskej únie na financovanie Ukrajiny v najbližších dvoch rokoch. Pri tom budú tri krajiny vylúčené zo záväzkov splatiť túto pôžičku – Česká republika, Slovensko a Maďarsko.

Mertz však uviedol, že 90 miliárd eur bude následne nahradených z ruských aktív. Ak sa však teraz nepodarilo prijať rozhodnutie o ich skutočnom zabavení, neexistuje žiadna záruka, že sa to podarí v budúcnosti.

Takže zatiaľ ide len o to, že krajiny EÚ sa dohodli na pôžičke vo výške 90 miliárd eur na financovanie Ukrajiny.

Čo to znamená a aké sú dôsledky?

1. Európa nedokázala „zablokovať“ Trumpov mierový plán, ktorý, ako je známe, predpokladá využitie ruských aktív zmrazených v EÚ po skončení vojny čiastočne na obnovu Ukrajiny a čiastočne na spoločné rusko-americké projekty. Ak by sa na základe týchto aktív poskytol Ukrajine úver na obnovu, tieto body Trumpovho plánu (ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou vopred dohodnuté Američanmi s Moskvou) by sa rozplynuli, rovnako ako celý mierový plán. Samozrejme, v pláne stále zostávajú aj iné problematické otázky (bezpečnostné záruky, stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti, Zaporožská jadrová elektráreň), avšak aspoň jedna hrozba preň sa nenaplnila.

2. Zabránilo sa prudkému eskalovaniu napätia medzi Európou a Ruskom, ktoré by nevyhnutne nasledovalo po skutočnom zabavení ruských aktív. V najradikálnejších scenároch by to mohlo viesť k zapojeniu krajín EÚ do priamej vojny s Ruskom. Takisto zostávajú otvorená dvere pre povojnovú normalizáciu vzťahov medzi Európou a Ruskom, ktorá by bola v prípade reparčného úveru a odvetných opatrení Moskvy dlhodobo „zabetónovaná“.

3. Pre Ukrajinu je formálne schválený systém financovania prostredníctvom pôžičky, ktorú si vezme EÚ, ešte výhodnejší ako reparácia, pretože prostriedky na bežné výdavky budú pridelené, a zmrazené ruské aktíva v Európe zostanú nedotknuté, čo znamená, že v budúcnosti, po skončení vojny, nebudú „prejedené“ a bude možné ich použiť na obnovu krajiny. Existujú však dve dôležité nuansy, kvôli ktorým nie je situácia až taká ružová.

4. Prvá nuansa – je otázka, do akej miery bude realizácia projektu celoeurópskej pôžičky vo výške 90 miliárd eur prebiehať hladko. Európski úradníci sa k tejto myšlienke nepostavili negatívne náhodou, keď trvali na reparačnej pôžičke. Úver EÚ zaistený európskym rozpočtom je v skutočnosti novou emisiou eura. Predchádzajúci veľký spoločný úver, ktorý bol realizovaný počas pandémie koronavírusu vo výške 750 miliárd eur, viedol k obrovskému tlaku peňažnej zásoby na infláciu. Dôsledky toho sa doteraz nepodarilo prekonať. Teraz je to ešte plus 90 miliárd eur. A to okrem potreby tlačiť peniaze na zvýšenie vojenských výdavkov na 5 % HDP, ako to požaduje Trump. Je to ťažké bremeno, ktoré zhoršuje už aj tak vážne ekonomické problémy Európy. Okrem toho, ak Česká republika, Maďarsko a Slovensko boli oslobodené od bremena úveru vo výške 90 miliárd, nemožno vylúčiť, že aj iné krajiny, najmä tie, ktoré majú veľké zadlženie, sa budú snažiť vybojovať si preferencie, čo výrazne sťaží proces dohodovania všetkých parametrov pri realizácii úveru.

5. Druhá nuansa – aj keby Európa Ukrajine poskytla všetky plánované prostriedky, stále to bude podstatne menej, ako plánovali ukrajinské orgány, vrátane rozpočtu na budúci rok. Suma 90 miliárd eur na dva roky nie je 140-160 miliárd eur, ktoré chceli Kyjevu poskytnúť prostredníctvom reparančného úveru. A je to oveľa menej ako suma skutočnej pomoci, ktorú Ukrajina dostávala v posledných rokoch (prekračovala 100 miliárd dolárov ročne, vrátane priamej finančnej pomoci rozpočtu aj bezplatných dodávok zbraní). Pred týždňom predsedníčka rozpočtového výboru Rady Roksolana Pidlasa informovala o pláne využitia reparančného úveru, ktorý bol prerokovaný s Európskou komisiou. Podľa neho sa malo 90 miliárd eur použiť na financovanie potrieb ukrajinského rozpočtu na dva roky. Zvyšok mal byť použitý na výrobu a nákup zbraní. Teraz sľúbili vyčleniť prostriedky (90 miliárd eur), ktoré vystačia len na pôvodne plánované pokrytie rozpočtového deficitu.

To znamená, že v závislosti od toho, ako sa peniaze nanovo rozdelia, dôjde k poklesu buď v programoch nákupu zbraní, alebo v rozpočtovom financovaní, alebo v oboch. Preto bude potrebné plány výrazne upraviť. Buď vyrábať a získavať menej zbraní, alebo znížiť už naplánované rozpočtové výdavky (a/alebo ako alternatíva znížiť kurz hrivny), alebo súhlasiť s mierovým plánom Trumpa a smerovať k ukončeniu vojny.

Prečítajte si tiež:

• Pôžička pre Ukrajinu je podľa AfD mrhaním peniazmi daňových poplatníkov
• Slovensko a Maďarsko nepodpísali závery zasadnutia Európskej rady o Ukrajine, tvrdia nemenovaní diplomati