Šamko: Kajúcnik má motiváciu klamať, podľa sudcu však aktuálny koaličný návrh problém nerieši

Pripomenul pri tom, že ide o osobu, ktorá sa dopustila trestnej činnosti a chce nejakým spôsobom spolupracovať s políciou na usvedčovaní iných spolupáchateľov alebo inej trestnej činnosti a za to očakáva nejaký benefit, napríklad nižší trest alebo zastavenie trestného stíhania. Takáto spolupracujúca osoba má podľa Šamka rôzne motívy, aby do určitej miery klamala, vymýšľala si alebo nejakým spôsobom bagatelizovala svoju trestnú činnosť, alebo ju prenášala na iných páchateľov. Z tohto dôvodu podľa Šamka hovoria aj Európsky súd pre ľudské práva, aj Ústavný súd SR, že výpovede kajúcnikov by sa mali hodnotiť prísnejšie a obozretnejšie než výpovede náhodných svedkov alebo poškodených. Aktuálny koaličný návrh je v tejto oblasti podľa neho však nezmyselný.

Na jednej strane stojí podľa sudcu kajúcnik, ktorý si môže vymyslieť niečo na spolupáchateľov a môže si vymyslieť skutky alebo účasť iných osôb na nich, aby mal z toho benefity. Na druhej strane je podľa neho štát, ktorý si uvedomuje, že sú typy trestnej činnosti, ktorá sa ťažšie dokazuje a potrebujeme niekoho „zvnútra”, aby ju pomohol rozkryť. „Takže toto je podstata toho inštitútu, ten inštitút je podľa mňa v poriadku, on je využívaný všade na svete, všade je upravený nejakým spôsobom, nie všade rovnako,” uviedol Šamko. Doplnil, že u nás nebol nikdy inštitút kajúcnika nejakým spôsobom upravený podrobnejšie. „Vy ste mohli aj za vraždu dostať beztrestnosť, keď vám zastavili trestné stíhanie, čo napríklad v Čechách možné nie je,” zdôraznil sudca.

Inštitút spolupracujúcej osoby by si podľa Šamka žiadal podrobnejšiu úpravu. „To už dávno vláda mala prísť s nejakým prepracovanejším systémom, napríklad v Taliansku to majú prepracované, keďže tam mali problém s mafiou. Majú tú právnu úpravu dosť podrobnú,” vysvetlil sudca s tým, že slovenská vláda nejaké zmeny urobila v roku 2024 v rámci veľkej novely Trestného zákona. „Tam už sa dávali nejaké zmeny aj ohľadne kajúcnikov, ale podľa mňa nedostatočné. Že chce zákonodarca pracovať s tým inštitútom a chce ho upravovať je v poriadku, ale nie takýmto spôsobom,” vyhlásil Šamko na margo aktuálneho návrhu.

Úprava, podľa ktorej ak kajúcnik klamal v nejakom inom konaní, tak je jeho výpoveď aj v ďalšom konaní nepoužiteľná, je podľa Šamka zlá, pretože nie je definované, ako určiť klamstvo. „Lebo ja ako sudca ani neviem, čo znamená, že klamal. Či potrebujem na to nejaké rozhodnutie súdu, že nejaký kajúcnik v inej veci bol odsúdený právoplatne za trestný čin krivej výpovede, alebo bola oslobodená tá vec, kde súd skonštatoval, že ten človek klamal. Či na to potrebujem teda nejaké rozhodnutie štátneho orgánu o tom, že klamal niekto, alebo si to mám ja zohnať, nejaké spisy, kde sú viaceré výpovede z nejakých iných konaní a sám si mám vyhodnocovať to, či klamal alebo neklamal,” doplnil Šamko.