V tvrdom výroku Ústavného súdu nejde o spor o slovíčka ani o technickú chybu v texte novely. Podľa súdu problém vznikol tam, kde zákon spojil deklarovaný cieľ transparentnosti s povinnosťou zverejňovať citlivé údaje spôsobom, ktorý nie je primeraný.

Z praktického hľadiska sa konflikt točil okolo mechanizmu, ktorým novela zaviedla nový ročný „výkaz“ a povinnosť uložiť ho do verejnej časti registra účtovných závierok. Súčasťou výkazu mal byť aj prehľad osôb, ktoré prispeli na činnosť organizácie, vrátane výšky príspevkov, pričom pri fyzických osobách sa identifikácia viazala na hranicu 5 000 eur za kalendárny rok. Popri tom novela rozšírila režim infozákona tak, že pri splnení podmienok sa medzi povinné osoby mali zaradiť aj mimovládne organizácie, ktoré pracujú s verejnými prostriedkami.

Ústavný súd pritom v stručnom zhrnutí poukázal na tri veci. Po prvé, zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie a nie je nevyhnutné ani pre deklarované ciele, teda pre transparentnosť a boj proti trestnej činnosti. Po druhé, rovnaké ciele sa podľa súdu dajú dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami. Po tretie, úpravu označil za vnútorne rozpornú a nevhodnú aj preto, že pri deklarovanom cieli pracuje s neistou identifikovateľnosťou prispievateľov. Súd zároveň upozornil na reputačný rozmer, teda na potenciál zásahu do mena a osobnej cti fyzických osôb a do dobrej povesti právnických osôb.

Súd dodal ešte jeden dôležitý moment. Samotné vedenie a zverejňovanie výkazov nemusí byť automaticky neprimeranou administratívnou záťažou. Problém videl v dôsledku, ktorý takýto model vytvára. Úprava má odrádzajúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a môže oslabiť ochotu podporovať organizácie, čo sa následne môže prejaviť aj na ich fungovaní.

Napokon Ústavný súd pripomenul, že deklarované ciele parlamentu sa dajú dosahovať aj cez už existujúce nástroje v rôznych odvetviach práva, pričom ako príklady uviedol režimy dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra a ministerstva kultúry. Inými slovami, podľa súdu nešlo o situáciu, kde by štát bez novej, tvrdšej a plošnejšej úpravy nemal žiadne páky na kontrolu verejných peňazí ani na vyžadovanie transparentnosti.

Prečo ÚS označil § 39 pri nadáciách za protiústavný

Ústavný súd osobitne vyslovil nesúlad § 39 zákona o nadáciách s ústavným právom na informácie. Podstatné je, že § 39 nastavuje nadáciám režim „povinných osôb“ cez infozákon ako princíp, nie ako výnimku viazanú len na konkrétny dotovaný projekt.

V stručnom zhrnutí Ústavný súd naznačil, že problém vidí v prenášaní povinností typických pre verejnoprávne subjekty na subjekty, ktoré verejnoprávny charakter nemajú. Dôsledkom má byť neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže vytvoriť priestor aj pre šikanózne využívanie infožiadostí a v krajnom dôsledku zasiahnuť samotnú podstatu činností, na ktoré tieto organizácie vznikli. Kľúčové bude písomné odôvodnenie, teda či Ústavný súd spochybnil samotný princíp, alebo konkrétnu konštrukciu a rozsah povinností.

Parlament má lehotu, potom nastúpi automat

Ústava pri takomto výroku nenecháva vec na odporúčanie. Ak Ústavný súd vysloví nesúlad, zároveň určí deň, ku ktorému dotknuté ustanovenia stratia účinnosť. Tento deň však musí byť najneskôr do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia. Zároveň platí povinnosť orgánov, ktoré právny predpis prijali, uviesť právny stav do súladu. Ak sa tak nestane, dotknuté ustanovenia po uplynutí šiestich mesiacov strácajú platnosť.

Je užitočné rozlíšiť dva pojmy, ktoré sa v praxi často miešajú. Účinnosť znamená, že ustanovenie sa už nemá ďalej uplatňovať ako pravidlo v bežnom rozhodovaní štátu. Platnosť znamená, že ak náprava nepríde, ustanovenie po uplynutí lehoty z právneho poriadku vypadne aj formálne. Mechanizmus je jednoduchý. Parlament sa môže pokúsiť opraviť zákon tak, aby obstál, alebo riskuje, že výsledkom bude návrat do stavu pred novelou v tých častiach, ktoré Ústavný súd označil za nesúladné.

Že koalícia chce konať, naznačil aj predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko, ktorý hovorí o úprave v horizonte „do 60 dní“. To je však politický plán, nie ústavná lehota. Ústavne rozhodujúci je šesťmesačný rámec a jeho následky.

Michelko: Legislatívu o neziskovkách chceme upraviť, aby sme vyhoveli výhradám ÚS

Čo je na stole, výkaz, register, sankcie, povinné osoby

Zákon č. 109/2025 Z. z. menil viac predpisov, no jadro sporu sa dá zhrnúť na štyri praktické body. Prvým je nový výkaz s povinnosťou zverejnenia v registri. Druhým je identifikácia prispievateľov vrátane hranice 5 000 eur pri fyzických osobách. Tretím je sankčný mechanizmus. Štvrtým je rozšírenie okruhu povinných osôb podľa infozákona.

Sankcie netreba opisovať dramaticky, stačí presne. Prvá pokuta je do 1 000 eur za to, že organizácia neuloží výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok. Ak výkaz nedoplní ani v dodatočnej lehote, ďalšie pokuty môžu ísť až do desaťnásobku, teda až do 10 000 eur. V právnej filozofii ide o posun od dobrovoľnej transparentnosti k povinnej transparentnosti vynútiteľnej sankciou a spojenou s verejným zverejnením.

Kto rozhodol a kto nesúhlasil

V tejto veci nerozhodoval trojčlenný senát, ale plénum Ústavného súdu, teda fórum určené aj na abstraktnú kontrolu zákonov. Tlačová správa uvádza, že odlišné stanoviská pripojili sudcovia Miloš Maďar a Ivan Fiačan. Pri Maďarovi ide o nesúhlas aj s výrokom, aj s odôvodnením. Pri Fiačanovi ide o nesúhlas s odôvodnením.

Ivan Fiačan je predsedom Ústavného súdu od apríla 2019 a do funkcie ho vymenoval prezident Andrej Kiska. V minulosti sa jeho meno spájalo aj s rozhodnutiami, ktoré vyvolali silnú verejnú polemiku, napríklad pri posudzovaní referenda o predčasných voľbách.

Miloš Maďar patrí medzi ústavných sudcov vymenovaných prezidentkou Zuzanou Čaputovou v októbri 2019. Z jeho profilu vyplýva silné ukotvenie v trestnom práve a akademickom prostredí. To, že v tejto veci pripojil odlišné stanovisko aj k výroku, je podstatný signál, pretože nejde len o výhrady k argumentácii, ale potenciálne aj k samotnému záveru, ku ktorému väčšina dospela.

Robert Šorl je v tejto kauze dôležitý ako sudca spravodajca. Práve spravodajca určuje procesnú líniu sporu a rámec, v ktorom súd testuje predvídateľnosť a primeranosť mechanizmu v praxi.

Presné obsadenie pri merite a celá argumentácia sa tak budú dať korektne posúdiť až po zverejnení plného písomného vyhotovenia rozhodnutia.

VIA IURIS tlieska, politická realita však začína až teraz

Privítanie rozhodnutia zo strany VIA IURIS sa dalo očakávať. Pre parlament a vládu je však podstatné nie to, kto tlieska, ale ako rýchlo a ako presne bude musieť byť z právneho hľadiska urobená oprava, aby nevzniklo prázdne miesto v regulácii.

Ak politická moc chcela dosiahnuť vyššiu transparentnosť pri organizáciách, ktoré pracujú s verejnými peniazmi, Ústavný súd jej tento cieľ nevzal. Vzal jej spôsob, akým ho postavila. Transparentnosť sa v právnom štáte podľa súdu nedá postaviť na mechanizme, ktorý má odradzujúci účinok, zasahuje do súkromia a padá na testoch primeranosti.

Zároveň platí, že téma finančných tokov v treťom sektore a otázka, komu jednotlivé organizácie fakticky slúžia, je v slovenskej politike prítomná roky. Ak ju koalícia myslela vážne, teraz nemá výhovorky. Buď pripraví úpravu, ktorá obstojí pred Ústavným súdom aj v európskom právnom rámci, alebo ostane pri rétorike a výsledkom bude len ďalší nedokončený pokus. Mandát od voličov nestačí. V tejto veci sa bude merať schopnosť vládnej moci písať zákony tak, aby naozaj platili.