V Turecku zatkli podozrivého z účasti na vražde ruského veľvyslanca

Ankara 5. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)

Turecké bezpečnostné zložky zatkli vo štvrtok osobu podozrivú z účasti na vražde ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova z roku 2016, informovala vo štvrtok agentúra Anadolu.

Muža identifikovali len ako S.S. Podľa bezpečnostných orgánov ide o bývalého pracovníka Rady pre informačné technológie a komunikácie, popredného člena Fethullahovej teroristickej organizácie (FETÖ) a blízkeho priateľa páchateľa vraždy.

Súd v Ankare vydal v pondelok zatykač na osem ľudí vrátane moslimského duchovného Fethullaha Gülena v súvislosti s vraždou Andreja Karlova.

Podľa zdrojov agentúry Anadolu súd vydal zatýkacie rozkazy po tom, ako bol zistený vzťah medzi Karlovovým vrahom Mevlütom Mertom Altintašom a Fethullahom Gülenom. Dôvody uvedené v zatýkacom rozkaze zahŕňajú “úkladnú vraždu” a “pokus o zvrhnutie ústavného poriadku”.

Turecká prokuratúra už vlani v decembri informovala, že muž, ktorý zavraždil ruského veľvyslanca v Turecku, bol napojený na Fethullaha Gülena žijúceho v exile v USA.

“Vodca FETÖ (Fethullahova teroristická organizácia) Gülen sa poznal s vrahom. Všetky informácie boli poslané na vrahov telefón,” uviedla vtedy turecká prokuratúra.

Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne postrelený 19. decembra 2016, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.

Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš. Ten po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.

K zodpovednosti za vraždu Karlova sa prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy predtým ako Front an-Nusra.

Ankara obviňuje Gülena, ktorý žije v exile v USA od roku 1999, aj z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016. Najdramatickejšia bola situácia v Istanbule a Ankare. Počas prevratu prišlo o život 250 ľudí a viac ako 2000 ich utrpelo zranenia.

Turecko žiada o vydanie Gülena, ktorý však akúkoľvek svoju účasť na pokuse o prevrat popiera.

V Turecku po pokuse o prevrat prebiehajú politické čistky. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v marci 2018 informoval, že od neúspešného pokusu o prevrat v Turecku zatkli už 160.000 ľudí a prepustili z práce približne rovnaký počet zamestnancov v štátnej správe. Viac ako 50.000 zo zatknutých osôb oficiálne obvinili a zadržiavali vo väzbe počas procesu.

Tieto zásahy kritizovali západní spojenci Turecka. Kritici prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ho obviňujú, že zmarený puč využíva ako dôvod na potláčanie opozície. Turecko tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné v súvislosti s hrozbami pre národnú bezpečnosť.