V Turecku nie je všetko tak ako to vyzerá. Pochopiť konanie Erdogana si vyžaduje poznať boľavé vredy jeho krajiny

Bratislava 7. augusta 2022 (HSP/Foto:TASR/AP/Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Pri diskusii o úzkej spolupráci Turecka s Ruskom v mnohých otázkach a o Erdoganovom odmietnutí pripojiť sa k sankciám proti Rusku je potrebné vziať do úvahy veľmi veľké problémy tureckého hospodárstva

Inflácia už dosiahla rekordných 80 %. Rast cien sa zrýchlil od jesene minulého roka, keď líra prudko klesla.

Existuje názor, že skutočná miera inflácie je vyššia ako oficiálne údaje. Istanbulská obchodná komora v júni oznámila, že ročná inflácia v najväčšom tureckom meste dosiahla 94 %.

Výrazne vzrástli ceny potravín (dvoj – až trojnásobne) a dopravných prostriedkov, turecká líra klesla voči americkej mene od začiatku roka o viac ako štvrtinu (začiatkom januára stál dolár 13 lír, teraz 18 lír, kým pred tromi rokmi bol kurz 5 lír). Rast miezd nedokáže držať krok s prudkým rastom cien.

Podľa správy tureckej skupiny nezávislých ekonómov ENAG sa spotrebiteľské ceny v júni zvýšili o 175 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Turecká vláda to nazýva “stimuláciou hospodárskeho rastu”, aby nemusela zvyšovať úrokové sadzby s cieľom spomaliť infláciu – inak by utrpela výroba. Ako sa hovorí, “rozhodli sme sa rásť s infláciou”.

Erdogan to nazval “novým ekonomickým modelom” Turecka.

Na druhej strane, ekonomický kurz, ktorý spočíva v znižovaní nákladov na úvery, ďalej zvýšil dlhové zaťaženie ekonomiky.

“Prezident prevzal kontrolu nad centrálnou bankou a znížil úverové sadzby v záujme lojality verejnosti. Investori spochybnili nezávislosť centrálnej banky a investície klesli. Turecko zároveň viac dováža, ako vyváža. Existuje veľký obchodný deficit. Medzitým pokračuje stavebný boom – výškové budovy, cesty, mosty. Teraz chcú budovať vesmír, čo medzi ľuďmi vyvolalo veľa trollovania a posmeškov. Mimochodom, mnohé stavebné spoločnosti môžu skrachovať kvôli inflácii, keďže si brali úvery v dolároch. Aj banky môžu zbankrotovať,” povedal turecký novinár Arif Arslan.

Prudké zhoršenie ekonomickej situácie, pokles príjmov a rast cien vyvolali medzi obyvateľstvom vlnu nespokojnosti.

V júni budúceho roka sa v Turecku uskutočnia prezidentské voľby.

Podľa júlového prieskumu agentúry MetroPoll, ktorý uskutočnila agentúra Pulse of Turkey, Erdoganova popularita klesá: len 41,5 % Turkov uviedlo, že schvaľuje prezidentovu prácu.

Je pravda, že vláda má stále podporu, aj keď menšiu ako predtým.

“Po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v roku 2016 je akýkoľvek útok na prezidenta odsúdený na zánik. Bezpečnostné zložky sú podriadené Erdoganovi.

Prezidentov rating klesá, ale mnohí ho stále podporujú a veria, že robí správne veci. Niektorí sa domnievajú, že len vďaka Erdoganovi a jeho manévrovacím a vyjednávacím schopnostiam v Turecku nie je vojna. Iní sa naopak obávajú, že pred voľbami môže dôjsť k vnútorným otrasom, ktoré zabránia opozícii dostať sa k moci.

Obavy vzbudzuje aj vojna s Gréckom, znepokojujúca je aj situácia v susednej Sýrii a vzťahy s Kurdmi. Nasledujúci rok by mohol byť veľmi náročný. Ľudia s vyšším vzdelaním vo veľkých mestách vo všeobecnosti nemajú radi súčasnú vládu, ale je ich menšina. V provinciách, naopak, chvália prezidenta a zo všetkého obviňujú vonkajšie sily,” povedal Arslan.

Rastúce hospodárske problémy zároveň postupne znižujú Erdoganov rating.

Preto má pre neho pokračovanie spolupráce s Ruskom veľmi dôležitý aplikačný charakter: chce tak do určitej miery zmierniť krízové javy v ekonomike a zarobiť na pomoci Rusku obchádzaním sankcií.