Bratislava 17. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
RT-PCR testy odhalili v sobotu (16. 1.) na Slovensku 573 pozitívnych na ochorenie COVID-19, celkovo vykonali 2850 testov. Počet obetí súvisiacich s novým koronavírusom sa zvýšil o 57. Z ochorenia sa vyliečilo ďalších 2360 pacientov. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na webovej stránke covid-19.nczisk.sk
Na Slovensku sa doteraz uskutočnilo 1.606.529 laboratórnych PCR testov, z nich vyšiel pozitívny výsledok u 223.325 osôb. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 57 prípadov. Spolu ich tak je 3474. Na Slovensku sa doteraz z ochorenia zotavilo 168.915 osôb.
Európska únia použitie diagnostických testov na ochorenie COVID-19 na domáce použitie neodmieta, ale zatiaľ k ich registrácii nedošlo. Testy na domáce použitie, teda takzvané samotesty, by museli prejsť hodnotením, ktoré má prísnejšie pravidlá ako testy na profesionálne použitie. Nie je vylúčené, že v budúcnosti budú registrované aj testy na domáce použitie. Nateraz to však tak nie je. Pre TASR to povedala hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.
Zdôraznila, že pri diagnostických testoch, a to nielen na ochorenie COVID-19, ale aj pri iných, sa vyžaduje správne prevedenie aj interpretácia výsledku. Poukázala na to, že aj pri teste z krvi, teda pri protilátkovom a najmä pri antigénovom, hrozí, že vzorka pri domácom použití nebude odobratá správne, čo skreslí výsledok testu.
Štátny ústav podľa Jurkemíkovej zaznamenal aj sťažnosti pacientov, ktorí si objednali testy z internetu a následne sa im dokonca nepodarilo vzorku odobrať. “Takisto evidujeme sťažnosti, keď pacientom opakovane vyšiel negatívny výsledok testu, ktorý vykonali sami v domácom prostredí, a následne absolvovali PCR test s pozitívnym výsledkom. V prípade takýchto sťažností im však ŠÚKL pomôcť nevie, keďže testy sú určené na profesionálne použitie a nie pre laickú verejnosť,” povedala.
Doplnila, že pri oboch typoch testov v určitých prípadoch hrozí falošná pozitivita alebo falošná negativita. Riziko falošnej negativity spočíva podľa odborníkov v tom, že človek môže prestať byť obozretný a nevedomky vírus roznášať ďalej. Pri falošnej pozitivite zasa hrozí, že človek bude mať mylné presvedčenie o tom, že vírus prekonal, a teda získal protilátky, čo takisto môže viesť k menej obozretnému správaniu.
“Ďalšie riziko je v tom, že najmä na internete sa objavuje množstvo testov so sfalšovanou dokumentáciou, pri ktorých vôbec nie je známe, či a do akej miery poskytujú hodnoverný výsledok,” dodala Jurkemíková s dôvetkom, že pri testovaní prostredníctvom oficiálnych sietí, teda v zdravotníckych zariadeniach, laboratóriách či napríklad v ambulanciách, sa používajú riadne registrované testy.