Otázka (novinár z Grécka, 33:20/35:55) Medzi mnohými Európanmi existuje názor, že Rusko neukázalo svoju najlepšiu stránku, keď sa rozhodlo ísť do vojny (na Ukrajine – pozn. prekl.). Taký‎m spôsobom koná rovnako ako ostatné imperialistické krajiny, povedzme USA, ktoré ste spomínali a ktoré mimochodom rozbombardovali takmer polovicu planéty, a tým Rusko rovnakým spôsobom porušuje medzinárodné právo, aby dobylo určité územie. Takáto kritika je často počuť v Grécku, na Cypre a na Balkáne, keďže aj oni sú obeťami takejto politiky. Ste pravdepodobne jedným z  najlepších odborníkov na tému Cyperskej otázky. Hovorí sa, že v Egejskom mori sú hrozby zo strany Turecka voči Grécku. Ako by ste argumentovali s takouto pozíciou?

S. V. Lavrov: Nebudem sa hádať. Proste vyjadrím len svoj názor. Povedali ste, že Rusko neukázalo svoje najlepšie kvality, keď začalo špeciálnu vojenskú operáciu. Toto je zaujímavá formulácia.

My sme svoje „najlepšie vlastnosti“ ukázali potom, kedy zanikol Sovietsky zväz. Ruský prezident Vladimír Putin o tom veľakrát hovoril. V roku 2000, ihneď po zvolení za prezidenta, bolo jednou z jeho prvých zahraničných návštev Nemecko, kde vystúpil v Spolkovom sneme v nemčine, čím sa Vladimír Putin osobne, Putin ako človek, „zaangažoval“ do historického zmierenia medzi Nemeckom a našou krajinou. Toto zmierenie sa uskutočnilo v období konca 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia pádom Berlínskeho múru a zjednotením Nemecka a bolo to také zmierenie na štátnej a oficiálnej úrovni. Vladimír Putin sa aj osobne „vložil“ do tohto historického zmierenia medzi Rusmi a Nemcami. Nezabúdajme, že Nemecko sa zjednotilo predovšetkým vďaka Sovietskemu zväzu, pretože zvyšok víťazných mocností toto, mierne povedané, nie veľmi chceli.

Boli sme pripravení a veľmi, veľmi dlho sme ukazovali svoje najlepšie stránky, pokiaľ ide o rešpektovanie medzinárodného práva a hľadanie riešení, ktoré budú fungovať v prospech celej Európy a celého ľudstva. Uvádzal som príklad prvého ukrajinského Majdanu (2004), keď oficiálna Európa povedala, že Ukrajina si musí vybrať, či bude s Európou alebo s Ruskom. Bolo to tri roky pred mníchovským prejavom Vladimíra Putina. Aj vtedy sme očakávali, že rozum zvíťazí a Európa pochopí, že nie je možné neustále klamať, nie je možné neustále presúvať NATO na východ v rozpore s danými sľubmi. Nedá sa to robiť nielen v rozpore s verbálnym sľubom, ale ani v rozpore so záväzkami uvedený‎mi v dokumentoch OBSE. „Nikto neposilňuje svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných. Žiadna organizácia v na území OBSE si nemôže nárokovať dominantnú úlohu. Je to zapísané. Sú pod tým podpisy aj hláv štátov Grécka, USA a Ruska. 

Rovnaké prehlásenie, že ​​nikto si nesmie nárokovať na dominanciu v Európe, je napísané v dokumentoch Rady Rusko-NATO na najvyššej úrovni.

Ak si myslíte, že bezohľadné rozširovanie aliancie napriek našim oficiálnym protestom je splnením tohto záväzku, tak si tu asi ťažko porozumieme. Som si však istý, že si to nemyslíte a dokonale chápete, o čo ide. Povedali ste, že sme sa tiež správali ako ostatné imperialistické krajiny. Je pravdou, že teraz sme opäť nazývaní impériom. Tieto termíny ponechávam na uváženie špecialistov a profesionálov. 

Sme krajina, kde žije obrovské množstvo národností, kde je takmer 150 jazykov, kde sú zastúpené takmer všetky svetové náboženstvá, kde je rešpekt k národným tradíciám každého z národov. My, ako mnohonárodná a multikonfesionálna krajina, sa rozvíjame už niekoľko storočí. Na rozdiel od západných koloniálnych praktík nikdy sme neutláčali národy, ktoré boli súčasťou Ruskej ríše a nezničili sme ich, nehádzali ich do akéhosi „taviaceho kotla“, aby všetci stratili svoju identitu, originalitu a všetci sa stali „Američanmi rovnakého razenia“. Nepodarilo sa to ani im, ako sa môžete v poslednej dobe presviedčať. A u nás si každý, kto vstúpil do Ruskej impérie zachoval svoje mravy, tradície, identitu, zvyky a jazyky.

Čo sa týka zaberania územia a toho, že máme rovnaké „inštinkty“ ako západné impériá. Viete, Spojené štáty americké napadli cudzie územie asi tristo krát. Vo väčšine prípadov buď kvôli tomu, že niekto niekoho z Američanov urazil – to sa deje pravidelne v Strednej Amerike, v Karibiku, alebo bolo cieľom eliminovať hrozby pre mier a bezpečnosť. Napríklad S. Hussein mal údajne zbrane hromadného ničenia. To sa neskôr ukázalo ako výmysel. Líbya, kde si zaumienili zničiť M. Kaddáfího, ktorý im nepripadal ako demokrat, ale diktátor. Zničili aj Irak a Líbyu. Prosperujúce krajiny, ktoré si žili celkom dobre z hľadiska sociálno-ekonomickej situácie. V Juhoslávii sa rozhodli rozbiť Balkán, okrem iného aj preto, aby vyšli v ústrety Nemecku, ktoré ani nečakalo, kým EÚ vypracuje jednotnú líniu a uznalo Chorvátsko a Slovinsko. Tým sa tento proces stal nezvratným a stratili sa všetky možnosti na obnovenie konfederatívneho alebo iného formátu medzi balkánskymi krajinami. Srbsko sa postavilo proti tomu, aby sa Balkán podriadil Západu. Čo sa stalo so Srbskom? Mimochodom, J. Biden ako senátor ešte rok pred začiatkom agresie NATO proti Srbsku v roku 1998 vyhlásil, že je za bombardovanie Belehradu, navrhol poslať amerických letcov a vyhodiť do vzduchu všetky mosty cez rieku Drina, zabaviť všetky ich zásoby ropy. Ako vidíte, všetky požiadavky senátora Johna Bidena o rok neskôr, v roku 1999, boli splnené. Časopis Time vtedy vyšiel s obálkou: „Masovým bombardovaním k mieru a k demokracii”. 

A nič. Žiadne tribunály. Nikto sa nad tým ani nezamýšľal.

Rovnako nikto nepomýšľal na žiadne tribunály, keď USA bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu napadli Sýriu a začali zrovnávať mestá so zemou. Napríklad mesto Rakka bolo úplne zničené. Desiatky, stovky mŕtvol tam ležali mesiace bez akejkoľvek starostlivosti. Áno, medzinárodné spoločenstvo, Lekári bez hraníc a Reportéri bez hraníc občas niečo povedali. Ale o nejakých tribunáloch však nebola reč. A keď sa Medzinárodný trestný súd zrazu sám rozhodol vyšetriť obvinenia z vojnových zločinov spáchaných Američanmi v Afganistane, Spojené štáty súdu povedali, že „Uvalíme na vás všetkých sankcie a zabavíme vaše peniaze, ktoré sú v amerických bankách“. A to je všetko. Tento vysoký orgán medzinárodnej spravodlivosti jednoducho stíchol.

Takže, samozrejme môžete porovnávať, ale, ako som už povedal, my sme chránili našu bezpečnosť. Z Ukrajiny robili odrazový mostík pre útok na Rusko, ohrozenie našich záujmov. V Azovskom mori sa plánovalo vybudovať vojenské námorné základne, predovšetkým anglosaské. Toto je vážna vec.

Po druhé, ponižovanie Rusov, ktorým Ústava Ukrajiny zaručuje ich práva, je neprijateľné, pretože sú našimi krajanmi. Títo krajania spájajú s nami ochranu ich oprávnených záujmov garantovaných ústavou Ukrajiny. Prevrat inšpirovaný Západom v roku 2014 sa ani len nepokúsil o nadviazanie celonárodného dialógu na Ukrajine a Západ sa jednoznačne postavil na stranu režimu, ktorý ihneď proklamoval svoje proti ruské ciele, otvorene sa prihlásil k teórii a praxi nacizmu a začal bombardovať Doneck a Luhansk. Nikto tieto zločiny nevyšetruje. Neexistujú tam žiadne tribunály. Nikoho ani nenapadne ich vytvoriť. Keď bola táto vojna proti tým, ktorí neprijali prevrat, nakoniec zastavená, boli podpísané Minské dohody. 

Myslíte si, že ani tu sme nepreukázali svoje najlepšie stránky? Boli sme jediní, ktorí sa usilovali o realizáciu týchto „nešťastných“ minských dohôd. Všetci ostatní boli v tejto situácii podvodníci a riadili sa radami Američanov. 

O tom, že tým trpí aj Grécko a Cyprus. Neviem, od čoho trpia viac. Vždy sme boli blízki priatelia s Grékmi a Cyperčanmi. Zaznamenali sme zmeny v stanoviskách, ktoré sa udiali na úrovni vedenia oboch krajín.

Všetko to, čo som teraz vymenoval, ako sa roky budovali línie, hromadili sily, aby proti nám začali hybridnú vojnu je všeobecne známe. Neviem si ani predstaviť, že ľudia zastávajúci posty premiérov, prezidentov európskych krajín a tým viac krajín, ktoré majú s Ruskou federáciou dlhodobé historické väzby, nepoznajú fakty alebo ich nedokážu analyzovať. Preto záver, ktorý ja vyvodzujem z pozícií, ktoré zaujali európske krajiny vrátane Grécka a Cypru je len jeden: boli prinútené, alebo samy ochotne súhlasili, podriadiť sa americkému diktátu. Celá Európa je „vybudovaná“ Spojenými štátmi. Nikto už nedovolí Európe hovoriť o akejkoľvek „strategickej autonómii“. Pred rokom americký minister obrany L. Austin, keď sa diskutovalo o potrebe vyslať viac amerických vojakov do Európy a dostal otázku, či to bude na trvalom alebo rotačnom základe, odpovedal, že rozhodnú vo Washingtone. Nikto sa nebude pýtať Európy.

My sme vyvodili závery pre seba a, samozrejme, vyvodíme ich vo vzťahu k tým, ktorí tak rýchlo, ústretovo podporili agresiu proti Ruskej federácii.

Raz sa táto vojna skončí. My si svoju pravdu v každom prípade ustojíme. Ale ako pôjde život ďalej, zatiaľ netuším. Všetko bude závisieť od toho, aké závery vyvodí Európa