Bratislava 27. októbra 2021 (HSP/Foto:Facebook)

Politický komentátor Eduard Chmelár sa domnieva, že videá, ktoré v súčasnosti publikujú mainstreamové médiá a ktoré majú zdiskreditovať predsedu Smeru-SD Roberta Fica mu v skutočnosti až tak neublížia. Chmelár na druhej strane otvorene kritizuje politicky motivovanú prácu danej skupiny novinárov.

Po tom, čo sa v pondelok v médiách objavili prvé časti nahrávok Eduard Chmelár uviedol, že Slovensko sa mení na „uzavretú psychiatriu, z ktorej ušli lekári a tá beznádej ničí všetky vyhliadky na spravodlivosť“. „Len blázon alebo detinsky naivný človek verí tomu, že do poľovníckej chaty namontovali kamery a odpočúvacie zariadenia, lebo polícia mala podozrenie z porcovania nelegálne uloveného jeleňa.“

Je podľa neho smutné, že tejto verzie sa držia aj niektorí tzv. investigatívni novinári. „Odpočúvanie lídra opozície, na ktoré neboli vytvorené zákonné dôvody, je škandál. Dokonca aj za predpokladu, že nejaký primitív skutočne verí tomu, že kamery tam boli nachystané na pytliakov, tak v momente, ako zistili, že táto činnosť sa tam nekoná, odpočúvacie zariadenie malo ísť preč. Ale ono tam zostalo a nahrávalo ešte deväťkrát. Nehovoriac o tom, že keďže bol materiál získaný nelegálnym spôsobom, procesne je nepoužiteľný. Právny štát nevybudujeme špehovaním oponentov.“

„Druhá vec je ešte závažnejšia. Už pri účelovo selektívnom zverejňovaní častí prepisov Threemy v prípade Kočner som napísal, že riadený únik informácií z vyšetrovacieho spisu ešte nikdy nepomohol vyšetrovaniu. Slúži len na politické ciele. Podobne pri tejto afére si môžeme byť takmer istí, že na jej základe Ficovi nič nehrozí – a on to vedel, preto bol taký pokojný. Právny štát však nemôže akceptovať situáciu, kedy skupinka politických prisluhovačov s novinárskym krytím zverejňuje súkromnú komunikáciu, účelovo z nej vyberá hrozienka a zabáva sa na tom, koho dnes znemožnia. To nie je žurnalistika, to je nástroj vydierania a diskreditácie, ktorý má bližšie k mafii. S týmto si musí naša zákonodarná a súdna moc poradiť v čo najkratšom čase a skoncovať s takýmito praktikami, pre právnu istotu je to možno ešte dôležitejšie než samotné chytanie zločincov.“

Podľa Eduarda Chmelára je rovnako smutné aj počínanie prívržencov opozície. „Na jednej strane je zrejmé, že novinárske titulky o druhej Gorile sú (aspoň zatiaľ) poriadne prehnané. Z nahrávok nevyplýva nič nelegálne, nie sú tam nijaké záznamy o podplácaní politikov alebo sudcov, skrátka, na základe takéhoto materiálu nemôžete nikoho zatvoriť, nanajvýš politicky znemožniť. A o to išlo zrejme predovšetkým. Keďže je zverejnených len pár minút z pravdepodobne rozsiahlych rozhovorov, môžeme sa na to pozerať dvoma spôsobmi. Buď tam dokopy nič nie je (lebo ak áno, vytiahli by na nich niečo zaujímavejšie) alebo to chcú stupňovať, a to najlepšie si nechajú na koniec.“

Dodáva, že chce veriť, že medzi voličmi a voličkami Smeru je veľa slušných ľudí, no politológ im položil otázku: „To vás naozaj neznepokojuje, s kým sa vaši lídri stretávajú? Je prirodzené, keď sa advokát radí s príbuznými obvinených na taktike, ako ich z toho dostať. Ale čo tam robia politické špičky? Vám skutočne príde normálna takáto porada s oligarchom? Veď každý súdny človek musí vidieť a chápať, že pri tomto stretnutí nešlo o nevinné posedenie kamarátov pri slaninke a syrových korbáčikoch.“

Chmelár vo svojom komentári píše, že najodpornejšia časť nahrávky prichádza v okamihu, keď Gašpar ml. radí Robertovi Kaliňákovi, aby všetko zhodili na generála Lučanského, lebo ten už je mŕtvy a nemôže nič potvrdiť alebo vyvrátiť. „Ak vy všetci, ktorí ste sa tu pajedili, rozhorčovali a moralizovali nad porušovaním vašich práv, ak vy všetci, ktorí ste sa tu desať mesiacov zadúšali, že generál je váš hrdina, zdobili sa odznačikmi „All for Milan“ a pálili sviečky pred budovou policajného prezídia, ak vy všetci teraz jeho pamiatku bez mihnutia oka hodíte cez palubu… Tak vo vás nezostala štipka charakteru. Lebo áno, právne sa z toho s najväčšou pravdepodobnosťou vysekajú. Ale morálne sa v tom už dávno utopili.“

„Žijeme v krajine, ktorá sa ponáša na absurdnú divadelnú scénu, kde každý hrá svoju úlohu, v ktorej nejde o pravdu, ale o povinnosť kopať za svoj tím. Rozdelenie spoločnosti je také extrémne, že nedovidíme navzájom na druhý breh, že sa už dávno nevieme zhodnúť na definícii dobra, spravodlivosti a spoločných záujmov. Myslíte si, že takto sa dá napredovať a nestratiť samých seba? Hamujte, ľudia…“ Odporúča Eduard Chmelár.

Zhodnotil, že ak je Matovič pre túto krajinu katastrofa, tak návrat Kaliňáka (ako to avizoval) by bola tragédia, z ktorej by sa Slovensko morálne nespamätalo niekoľko generácií. „Obávam sa, že východisko z tohto marazmu je jediné: Slovensko si musí siahnuť na svoje dno. Musí prísť taký politický, ekonomický a morálny rozklad, že nespokojné masy vygenerujú novú generáciu lídrov mimo psychotického súboja Fica a Matoviča. Hľadajte ich medzi odborníkmi a manažérmi, hľadajte ich medzi technokratmi, ktorí vedia riadiť štát formou krízového manažmentu a vo verejnom záujme. Potrebujeme vládu národnej záchrany, potrebujeme sa zjednotiť a poslať týchto vagabundov, ktorí si medzi sebou vybavujú účty a ničia krajinu, do minulosti. Tí, ktorí to so Slovenskom myslíte dobre, podajte si ruky a vyhrňte si rukávy. Je čas na záchranu vlasti.“