Môj profil 
Predplatné
Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska. Ide o pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitriansku a Pohronskú pahorkatinu, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice. Kliešte sa však zmenou klímy dostávajú aj do vyššie položených oblastí Slovenska – do Tatier. Možno ich nájsť v horských oblastiach do 1000 až 1200 metrov, na južných svahoch a hrebeňoch hôr, dokonca nad 1400 metrov.
“Okrem encefalitídy prenášajú kliešte často aj lymskú boreliózu,” uviedol ÚVZ SR. V oboch prípadoch ide o infekčné ochorenia. Pred kliešťovou encefalitídou sa možno najlepšie chrániť očkovaním. Proti lymskej borelióze sa očkovať nedá. Liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík.
V prírode sa treba chrániť správnym odevom a použitím repelentov. Ľudia by si mali obliecť dlhé nohavice zapravené do ponožiek či tričká s dlhými rukávmi. Vhodné je vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, kde sa kliešte združujú najviac.
Kliešťová encefalitída pripomína na začiatku virózu s bolesťami hlavy, so zvýšenou teplotou, nádchou a pokašliavaním. Príznaky po troch až piatich dňoch ustúpia, no po týždni sa začína druhá fáza s vysokými teplotami, bolesťami hlavy podobnými migréne, stuhnutím šije. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k úmrtiu. U časti chorých môže ochorenie prebiehať ľahko a často býva nerozpoznané.
Lymská borelióza sa pri prvých príznakoch prejavuje kožnými zmenami. Koža okolo miesta vpichu sčervená, začervenanie sa šíri do okolia a súčasne centrum bledne. Pridruží sa i zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. “Druhé štádium nastupuje po týždňoch až mesiacoch – môže sa prejaviť postihnutím kože, kĺbov, nervového systému, srdca alebo svalového systému,” uvádza ÚVZ SR. Tretie štádium sa prejavuje po niekoľkých mesiacoch až rokoch, patrí sem najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny, zápaly kĺbov a očnej rohovky.
Kliešťa treba vykývať pinzetou bez použitia mydla, oleja či vaty
Prisatého kliešťa možno z tela najjednoduchšie odstrániť pinzetou, háčikom alebo klieštikmi čo najbližšie pri koži. Odborníci ho odporúčajú vykývať, nie vytočiť.
Treba ním jemne hýbať do strán a potom ho pomaly, kolmo k pokožke, vytiahnuť. Ak sa niekto rozhodne kliešťa vytočiť, hrozí, že nedôjde k vybratiu hlavičky. Miesto treba dezinfikovať jódovou tinktúrou, prípadne silnejším alkoholom, radí Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Pri odstraňovaní kliešťa je potrebná opatrnosť, dôležité je nerozpučiť a neudusiť ho. Z tela ho treba odstrániť čo najskôr. “Nemožno si pomáhať vatou, nanášať na neho tekuté mydlo a olejové prípravky,” radí ÚVZ. Môže totiž dôjsť k vyprázdneniu obsahu čriev kliešťa do rany, čím sa zvyšuje riziko nákazy ochoreniami, ktoré prenáša. Ak sa ho z tela nepodarí dostať celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc. Rovnako ju treba vyhľadať aj v prípade, ak rana po vybratí kliešťa neustúpi ani po niekoľkých dňoch.
Kliešte sa v prírode objavujú zväčša od apríla do októbra. Nachádzajú sa po celom Slovensku, nie všetky sú však nosičom vírusu. Tie nakazené sú predovšetkým pozdĺž rieky Váh. Prenášajú kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. V oboch prípadoch ide o infekčné ochorenia. Najistejšia ochrana pred encefalitídou je očkovanie, proti borelióze sa očkovať nedá.
V prírode sa treba chrániť správnym odevom a použitím repelentov. Ľudia by si mali obliecť dlhé nohavice zapravené do ponožiek či tričká s dlhými rukávmi. Odev by mal byť svetlý. Vhodné je vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, kde sa kliešte združujú najviac.
Pri kontrole oblečenia a tela by sa mali ľudia sústrediť na oblasť hlavy, krku, podpazušia, pupka, slabín, intímnych miest a nôh. U detí sa kliešť často nachádza na hlave vo vlasovej čiare a za ušami, počas prehliadky je vhodné použiť aj lupu.
.jpg)
