Pravicovo-populistickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorej prieskumy naznačujú vo voľbách dvojciferný výsledok, ľudia skôr vnímajú ako zábavu či spestrenie politickej klímy, v rozhovore pre TASR to povedala slovenská spisovateľka Martina Solčanská, ktorá už šesť rokov žije v bavorskom Mníchove.

      – Do akej miery sledujete voľby do nemeckého Spolkového snemu?  

Sledujem voľby, pretože ma prirodzene už roky zaujíma, čo sa deje vo svete. Dá sa však povedať, že tunajšia politická scéna je stabilná, až nudná, nedejú sa tu posledné obdobia žiadne prekvapenia, škandály, ktoré by niekoho podstatného odpísali. Angela Merkelová drží krajinu pevne v opratách, takže ani nie je veľmi čo sledovať. Aj jediný televízny duel Merkelová-Schulz prekrstili médiá na duet.

      – Ako vnímajú predvolebnú situáciu ľudia vo vašom okolí? Aké sú predvolebné nálady? 

Asi najviac sa diskutuje o utečencoch. V metre som začula rozhovor Nemcov, že niekedy nechápu nespravodlivú politiku, keď ľudí s cudzími koreňmi po niekoľkých rokoch pobytu a vlastne aj integrovaných odsunú. A utečenci, ktorí prišli najmä v lete 2015 a možno predstavujú bezpečnostné riziko, sú tolerovaní. Druhým okruhom je sociálna spravodlivosť, vyrovnanie príjmov medzi západom a východom krajiny. Tiež zväčšujúca sa priepasť medzi superbohatými a chudobnými, odkázanými na podporu, pričom stredná vrstva začína miznúť. Dostať miesto v jasliach, v škôlke či v družine sa považuje za zázrak, mestá zápasia s nedostatkom bytov, nájomné rastie do závratných rozmerov.

      -Ako vnímajú atmosféru pred voľbami Slováci žijúci v Nemecku?

Domnievam sa, že Slováci žijúci v Nemecku sú v prístupe k politike rovnakí ako tí, čo žijú na Slovensku. Sú tu ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy, diskusné relácie a živo sa zaujímajú o veci verejné, a sú tu ľudia, ktorí ani len netušia, že sa tu nejaké voľby budú konať. Tak ako je to Slovákom ukradnuté u nás doma. Alebo si to len tak pomyslia – ahá, asi tu budú mať voľby, keďže po meste je umiestnených toľko volebných pútačov. Veľa Slovákov vníma Nemecko len ako dobrý zdroj príjmu a viac ako vlastný zárobok ich nič iné nezaujíma. Vedia asi toľko, že je tu na čele nejaká Angela, ale ak by mali povedať názov jej strany, asi by sa riadne zapotili.

      -Aká je atmosféra medzi ľuďmi okolo toľko diskutovanej Alternatívy pre Nemecko (AfD)? 

Mám pocit, že AfD tu plní úlohu akéhosi exota, klauna, ktorého väčšina považuje len za akúsi zábavu, spestrenie. Majú celkom obstojnú podporu – predovšetkým na východe krajiny – ale žiadna z politických strán ich neberie vážne a nebude s nimi spolupracovať. A preto sú viacmenej odpísaní. Osobne ma veľmi pobavilo, keď som zistila, že medzi špičku strany patrí aj Petr Bystron, ktorého rodinu som v začiatkoch svojho života v Mníchova spoznala. Vnímala som ho ako veľmi ambiciózneho muža, ktorý sa má aj dosť rád. Baví ma, ako mu neustále vytýkajú, že on sa do Nemecka dostal v pubertálnom veku, keď jeho rodičia utiekli z ČSSR a on vysvetľuje, že neboli v tej istej pozícii ako utečenci zo Sýrie. Mali pas, pricestovali legálne na doložku, ale na internete nájdete karikatúry s popiskom: “Som ekonomický utečenec z Česka a teraz bojujem proti tým, ktorí sú naozaj v núdzi.”

      -Vidíte nejaké rozdiely v politických postojoch medzi Mníchovom a inými časťami Bavorska, resp. Mníchovom a vidiekom? 

Najjednoduchšie delenie je také, že Mníchov je už roky baštou SPD a zvyšok vidieckeho Bavorska je katolícky, čiže volia CSU. SPD je však silná aj v Augsburgu, ale aj v Norimbergu – mestskí ľudia sú viac sociálni, vidiečania konzervatívnejší. Bavorsko je naozaj tak obrovské, že akákoľvek jednoduchá analýza je nemožná, postačí, ak sa pozriem na svoje domáce Horné Bavorsko. Zopakujem, že v mestách boduje SPD, v dedinách CSU, prekvapivé je však mesto Rosenheim, ktoré je považované za chudobné bavorské mesto. AfD tam má pomerne silné preferencie a dá sa odhaliť určitá paralela s východným Nemeckom. Rosenheim je prvé veľké mesto za hranicami, leží na križovatke diaľnic z Rakúska a Talianska cez Brennerský priesmyk, takže náporom utečencov výrazne trpeli.

      -Vidno nejaké rozdiely medzi voličskou náladou, ba dokonca politickou mentalitou v Bavorsku a vo zvyšku Nemecka? 

Spolkové krajiny bývalého NDR neustále ťahajú za slabší koniec a preto práve u nich majú radikáli najväčší priestor, či už vpravo alebo vľavo. Nižšie platy i dôchodky, vyššia nezamestnanosť – niet sa preto čomu čudovať, že napríklad netrpia pocitom solidárnosti, nemajú záujem pomáhať utečencom a vypaľujú im ubytovne. Chcú byť plnohodnotnou súčasťou bohatého Nemecka, ísť na dovolenku trikrát ročne ako ide o Nemcoch chýr, a stále sa to nedarí. Ale ako som už naznačila pri Rosenheime, pre Bavorov je otázka utečencov azda najpálčivejšia a proti kancelárkinej kultúre vítania utečencov protestoval najvýraznejšie práve bavorský krajinský predseda CSU Horst Seehofer. Bezpečnosť a limity pre utečencov sú pre neho najdôležitejšie. Jej sa z Berlína ľahko rozhoduje, on je tu a vie ako to vnímajú jeho ľudia.

      -Ako dopadnú voľby?

Dopadne to presne tak, ako sa predpokladá. Vyhrá CDU/CSU s jasným náskokom, Angela Merkelová sa stane štvrtýkrát kancelárkou, najpravdepodobnejšou je “jamajská koalícia” – čierne CDU/CSU so žltou FDP a Zelenými alebo len koalícia s SPD.

      -Bude mať volebný výsledok nejaký efekt pre praktický život?

Žiadne veľké zmeny sa pravdepodobne diať nebudú. Keď Martin Schulz z SPD ohlásil kandidatúru na kancelára, objavila sa akási vlna nadšenia a v preferenciách dokonca predbehol Angelu Merkelovú. Nadšenie však trvalo veľmi krátko a Schulz klesol na polovicu. Pre väčšinu Nemcov je, zdá sa, Merkelová synonymom stability a prosperity a nemajú záujem niečo meniť. Navyše pri volebných urnách stretnete skôr staršiu generáciu ako tých mladších, takže po prevratných zmenách nikto ani nevolá a nikto ich ani neponúka.