Iniciátormi tohto kongresu boli: Ruská akadémia vied, Ruská akadémia raketových a delostreleckých vied, Medzinárodné občianske hnutie „Ruská služba mieru“, Group of the World Advanced Research Project – WARP-Group (Skupina vedcov Svetového programu perspektívnych výskumov) za spolupráci s Universidad Autónoma Metropolitana – UAM (Autonómnej univerzity Mexika).

Koncepciu tohto kongresu podporila Ruská akadémia vied, ministerstvo zahraničia a ministerstvo obrany Ruska. Idey kongresu podporili a zúčastnili sa na ňom predstavitelia Medzinárodného zväzu občianskych organizácií „Všeslovanský zväz“, Zväzu dôstojníkov a iných organizácií, prezident Republiky Južné Osetsko Eduard Kokojta a iní.

Účastníci kongresu z celého sveta

Na kongrese sa zúčastnili: predstavitelia vedeckých organizácií z celého sveta, významní vedci, experti v oblasti geopolitiky, občianski aktivisti a politici, vedúci predstavitelia médií z Belgicka, Bieloruska, Brazílie, Bulharska, Česka, Číny, Grécka, Kuby, Mexika, Nemecka, Nórska, Osetska, Poľska, Rakúska, Ruska, Slovenska, Turecka, Ukrajiny, Vietnamu, Doneckej a Luhanskej republiky atď.

Na kongrese vystúpili niektorí vysoko postavení predstavitelia ruského ministerstva zahraničia a obrany a iných inštitúcií a organizácií, ako napríklad, člen Výboru pre obranu a bezpečnosť Rady federácie Franc Klincevič, plukovník Vladimír Kvačkov, spolupredseda Zväzu dôstojníkov a člen prezídia Všeslovanského zväzu Vladimír Sadkov, ktorý bol aj členom Organizačného výboru daného kongresu a iní.

Okrem ruských vedcov, analytikov, odborníkov v oblasti bezpečnosti, médií a pod. vystúpili aj zahraniční hostia, ktorí tvorili väčšiu časť účastníkov kongresu. Nás osobne viac zaujali vystúpenia predstaviteľov slovanských krajín, ako napríklad: šéfredaktor česko-ruského informačného portálu Rostislav Vlček, Andrzej Skorski (Poľsko), člen Prezídia Medzinárodného zväzu občianskych organizácií „Všeslovanský zväz“ Pawel Zeminski (Poľsko), spolupredseda občianskeho združenia „Oplot“ Cvetomir Getov (Bulharsko), predseda filiálky „Fondu veteránov bojov a ozbrojených konfliktov na Donbase“ Sergej Potoka, predstavitelia „Všeslovanského zväzu“, Bieloruského Slavinského výboru a iní.

Nastolili sme otázku slovanskej vzájomnosti

Ako dvaja zástupcovia Slovenska na tomto kongrese, Miloš Zverina a autor týchto riadkov sme porozprávali o politickej, hospodárskej a bezpečnostnej situácii v Európskej únii a konkrétne na Slovensku, o rozsiahlej a úspešnej činnosti Slavice, o spolupráci s rôznymi občianskymi a slovanskými organizáciami na Slovensku a v zahraničí, o spoločných aktivitách s motorkarmi a členmi klubu Noční vlci, o našej snahe spájať ľudí rôznych národností, náboženstiev a kultúr a hlavne Slovanov, obnoviť priateľské vzťahy medzi slovanskými národmi a krajinami, o podpore dobrých vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a Ruskom – a aj týmto spôsobom sa snažíme prispieť k tomu, aby sa v Európe panoval mier a priateľstvo medzi všetkými krajinami.

V tejto súvislosti sme nastolili aj trochu nepríjemnú tému – ako pre organizátorov, tak aj pre niektorých účastníkov kongresu. Hovorili sme o nedostatočnej snahe vedenia Ruska spájať slovanské národy a obnoviť takto slovanskú vzájomnosť, čo Rusko, ako najväčší a najsilnejší slovanský štát, podľa nášho názoru, by malo robiť.

Odvolali sme sa na naše mnohopočetné debaty s ruskými, ale aj zahraničnými odborníkmi, politikmi a vedcami, ktorí ako hlavný argument tohto stavu uvádzajú, že Rusko je síce slovanský štát a 80 percent obyvateľstva Ruska tvoria Slovania, ale ak by v Rusku v súčasnej situácii „vysoko pozdvihli zástavu slovanstva“, tých ostatných 20 percent obyvateľstva by podobnú iniciatívu, takpovediac, „nepochopilo“…

V každom prípade trvali sme na tom, že Rusko by malo spájať slovanské štáty. Ak už nič iné, postačili by aj dve veci: treba rozvíjať hospodárske a kultúrne vzťahy. Aktívna obchodná a ekonomická spolupráca s Ruskom napomôže slovanským štátom udržiavať domáce hospodárstvo v dobrom stave a to znamená, že aj úroveň života obyvateľstva v slovanských krajinách sa zlepší, nebudú ich trápiť krízy, neistota a obavy z budúcnosti. Spolupráca v oblasti kultúry nám pomôže nadväzovať dobré vzťahy medzi slovenskými národmi a nezabúdať na naše spoločné korene, pramene, tradície, zvyky a históriu.

Hlavné témy kongresu

Hlavnými témami kongresu boli:

1. Filozofické a svetonázorové problémy súčasného progresu a globálnej bezpečnosti.

2. Progres v sfére fundamentálnych výskumov a vytvárané nimi hrozby globálnej bezpečnosti.

3. Vývoj zbraní a problémy globálnej bezpečnosti.

4. Výdobytky informačných technológií a problémy bezpečnosti s nimi spojené.

5. Energetické aspekty globálnej bezpečnosti.

6. Ekologické aspekty globálnej bezpečnosti.

7. Vedecko-technický progres v sfére komunikácií, dopravy a výroby a spojené s nimi problémy globálnej bezpečnosti.

8. Sociálno-politický následky moderného vedecko-technického progresu.

9. Spôsoby odvracania hrozieb, ktoré vytvára súčasný vedecko-technický progres.

10. Úloha a miesto vedecko-technického spoločenstva v odvracaní vzniku hrozieb, ktoré vytvára súčasný vedecko-technický progres.

11. Zodpovednosť vedecko-technického spoločenstva za následky realizácie vedecko-technických výdobytkov.

12. Formy organizácie medzinárodného vedecko-technického spoločenstva v zaujme odvracania negatívnych následkov vedecko-technického progresu.

13. Umelý intelekt v systému bezpečnosti budúcnosti, riadenie intelektu budúcnosti.

O kontrole výdobytkov vedecko-technického progresu

Počas kongresu mnohí rečníci hovorili o tom, že našu civilizáciu vďaka svojim objavom posúvajú dopredu vedci, ale politici, biznismeni, rôzne spoločnosti, vládnuce v krajinách politické elity a oligarchovia iba využívajú a častejšie aj vo svojich záujmoch zneužívajú plody práce vedcov. Často veľké fundamentálne objavy neboli použité v prospech ľudstva, ale naopak poškodili ho. Najnovšie a perspektívne objavy vedy už v súčasnosti poskytli ľudstvu takú moc, že by ich využitie mohlo zapríčiniť zánik Civilizácie.

V tejto súvislosti vznikla naliehavá otázka kontroly využitia súčasných výdobytkov vedy a techniky, hlavne v oblastiach výroby zbraní, nano-technológií, génového inžinierstva, neurónovej vedy, umelého intelektu, využitia nových informačných technológií v kybernetickom priestore, využitia nových liekov a pod. Rečníci poukazovali na to, že hociktorá, ba dokonca aj tá najprogresívnejšia a sociálne orientovaná technológia má obmedzené rámce svojho využitia a ich prekročenie môže zapríčiniť značné škody, ktoré sa ani nedá porovnať s pozitívnym výsledkom ich použitia.

Prízvukovali, že vo svete využívajú široké spektrum legislatívnych, organizačných a iných opatrení na kontrolu vedeckých výdobytkov, ale samotní vedci sú takmer vylúčení z tohto procesu, ktorý ovládajú politici a podnikatelia. V následku toho sú tieto kontrolné opatrenia slabé a takmer neefektívne. Preto do procesu kontroly by mali čo najviac zapojiť aj vedcov.

O súčasných hrozbách

Mnohí rečníci poukázali na to, že treba sa vzdať existujúcej paradigmy „človek pre ekonomiku“ a prejsť na paradigmu „ekonomika pre človeka“. Hovorili o potrebe skvalitnenia vzdelania ľudí, aby mohli správne chápať všetko, čo sa deje na tomto svete a adekvátne reagovať na všetky zmeny. Účastníci kongresu diskutovali o viacerých témach: o hrozbách, ktoré v súčasnosti ohrozujú ľudstvo, o kríze modelu technogennej civilizácie, o bankovníctve a nových formách neokolonialistickej politiky, o súčasnej morálke a kríze tradičných hodnôt, o ekologickej bezpečnosti, o spôsoboch odvracania vojenských konfliktov vo svete a pod.

Viacerí vo svojich vystúpeniach, ako na jednu z hlavných hrozieb pre ľudstvo, poukázali na agresívnu a bezohľadnú politiku USA a NATO. Hovorili o situácii v Latinskej Amerike, Ázii a Európe, o konflikte na Ukrajine, Donbase, situácii vo Venezuele, vojenských konfliktoch na Blízkom východe a pod.

„Vedci za bezpečný progres“

S novou iniciatívou vystúpil doktor vojenských vied, známy expert v oblasti geopolitiky, spolupredseda Organizačného výboru kongresu Konstantin Sivkov, ktorý, odvolávajúc sa na úlohy a miesto vedeckého spoločenstva pri odvracaní hrozieb vytváraných súčasným vedecko-technickým progresom, navrhol vytvoriť novú sieťovú spoločnosť vo vedeckom svete – „Vedci za bezpečný progres“. Vyjadril presvedčenie, že činnosť novej organizácie radikálne zlepší kontrolu vedecko-technických výdobytkov.

Jeho ideu vo svojich vystúpeniach podporili mnohí účastníci kongresu. V závere kongresu účastníci prijali záverečnú rezolúciu. Ako pre náš portál včera uviedol jeden zo spoluorganizátorov kongresu Vladimír Sadkov, v súčasnosti prebieha pripomienkovanie a doplnenia do textu rezolúcie a onedlho jej obsah bude zverejnený.

Eugen Rusnák