Zákon o amnestii španielsky nacionalizmus neprijíma, takže uvidíme, ako sa bude uplatňovať, ale v skutočnosti by bol spravodlivý proces anulovania prípadov, ktorý by uznal, že katalánski stúpenci nezávislosti sa organizovaním referenda o sebaurčení nedopustili žiadneho trestného činu a že obvinenia proti nim boli súčasťou „lawfare“ (inštrumentalizácie spravodlivosti na politické ciele), ktorú proti nim použil štát. Potom by mohli byť súdení policajti, ktorí neoprávnene zaútočili na voličov referenda. Na druhej strane amnestia anuluje zločiny, ktoré sa chápu ako spáchané oboma stranami, ale faktom je, že strana za nezávislosť konala demokraticky a nespáchala žiadny zločin, zatiaľ čo štát konal mimo zákona.

Hoci je amnestia nespravodlivá voči stúpencom nezávislosti, pretože im pripisuje zločiny, španielsky nacionalizmus rozčuľuje to, že ako silná strana nemôže zvíťaziť a ponížiť slabých, ako to robil vždy. Keďže štát je silnou stranou, jeho súhlas s amnestiou znamená, že nepriamo akceptuje, že hral špinavú hru s nelegitímnym cieľom pokúsiť sa zničiť úplne legitímne politické hnutie.

Španielsky kongres sa postaral o jednoznačnosť zákona, pretože si bol istý, že sudcovia sa ho pokúsia vykladať skreslene v neprospech katalánskych zástancov nezávislosti. Keďže nie je možné udeliť amnestiu konkrétnym osobám za to, že sú za nezávislosť (v skutočnosti „byť za nezávislosť“ bol „ich zločin“), boli amnestované konkrétne trestné činy v kontexte procesu nezávislosti Katalánska s niektorými výnimkami: sprenevera (s osobným obohatením alebo ovplyvnením finančných záujmov EÚ), vlastizrada (s „účinným použitím sily proti územnej celistvosti“) a terorizmus („ktorý úmyselne spôsobil vážne porušenie ľudských práv“).

Zákon prijatý 7. marca odmietla pravica a sudcovia a bývalý prezident Aznar povedal, že „ktokoľvek by mohol urobiť niečo proti zákonu o amnestii, mal by to urobiť“. Z oficiálnej elektronickej pošty Generálnej rady súdnictva (najvyšší orgán španielskeho súdnictva) bol všetkým sudcom distribuovaný manuál, ako paralyzovať uplatňovanie zákona o amnestii, ignorujúc ducha zákonodarcu, čím sa anuluje právny štát pre katalánskych stúpencov nezávislosti.

Pokiaľ ide o trestný čin vlastizrady, sudca Joaquín Aguirre nechce udeliť amnestiu obvineným z tajného plánu, ktorý podľa neho malo katalánske hnutie za nezávislosť s Putinom na destabilizáciu Európy. Sám sa vyjadril pre nemeckú televíziu a šíril tajné informácie z prípadu s cieľom zdiskreditovať obžalovaných.

Sudca Manuel García-Castellón nechcel udeliť amnestiu ani Puigdemontovi a ďalším siedmim osobám (ktoré odišli do exilu vo Švajčiarsku) za trestný čin terorizmu, ktorý pripisoval niektorým demonštráciám v roku 2019. Našťastie, sudca bol nútený prípad uzavrieť, ale nie z dôvodu uplatnenia amnestie, ale z dôvodu procesnej chyby. Päť obžalovaných sa napokon mohlo vrátiť z exilu.

Ani sedem mladých mužov, ktorí boli v roku 2019 zatknutí za terorizmus v rámci pôsobivej policajnej operácie, ktorá sa dostala do všetkých správ, zrejme v snahe ovplyvniť voľby, ktoré sa mali konať o dva mesiace neskôr, a to naznačovaním, že pokojné katalánske hnutie za nezávislosť prešlo k terorizmu. Do tlače unikli informácie a z kontextu vytrhnuté úryvky z videozáznamov z výsluchov, čím sa vážne porušilo tajomstvo vyšetrovania. Po voľbách boli prepustení na kauciu. Boli by prepustení, keby boli naozaj teroristi? Sudca sa rozhodol neudeliť amnestiu a postúpiť prípad Európskemu súdnemu dvoru, čo ešte viac oddiali ich oslobodenie.

Pokiaľ ide o spreneveru, Najvyšší súd zamietol amnestiu a ponechá v platnosti zatykače na Puigdemonta, Comína a Puiga (s obvinením z 12 rokov väzenia!). Tvrdia, že politici sa pri organizácii referenda spreneverili „osobnému obohateniu“, pretože hoci si nenechali ani jedno euro, možno sa domnievať, že ušetrili z vkladania osobných peňazí. Tvrdia tiež, že by tým poškodili finančné záujmy EÚ.

Sudcovia nikdy nešpecifikovali spreneverenú sumu, pretože by ani nevedeli, čo majú uviesť do záznamu, ale faktom je, že v roku 2017 do financií katalánskej vlády zasahovala vláda v Madride a minister financií Cristóbal Montoro z PP už ubezpečil, že na financovanie referenda nebolo vynaložené žiadne verejné euro. V skutočnosti nedošlo k žiadnej sprenevere, pretože referendum sa uskutočnilo na dobrovoľnej báze a zo súkromných prostriedkov.

Okrem toho chcú sudcovia zdôvodniť finančnú škodu EÚ pomocou smernice EÚ, ktorá ešte nebola schválená (!) a ktorá sa týka privlastnenia si európskych hospodárskych prostriedkov, čo v rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2019 nebolo uvedené, ale teraz tvrdia, že k tomu došlo.

Pozitívne je, že v tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu hlasovalo päť sudcov za, ale jedna sudkyňa, Ana Ferrer (jednoznačne proti nezávislosti), hlasovala proti, pretože sa domnieva, že neudelením amnestie sa prekrúca výklad zákona, a vidí nebezpečenstvo, že to bude znamenať odsúdenie španielskej justície Európskym súdom pre ľudské práva.

V súčasnosti bola amnestia udelená: na jednej strane 20 aktivistom a 4 katalánskym verejným činiteľom a na druhej strane 50 španielskym policajtom. Je dvojnásobne urážlivé, že amnestia sa nemôže normálne uplatňovať na pokojných katalánskych aktivistov za nezávislosť, ale namiesto toho sa uplatňuje na policajtov, ktorí ich napadli.

A najvážnejšie na ľudskej úrovni je, že španielske obyvateľstvo, okrem Kataláncov, ospravedlňuje zneužívanie spravodlivosti voči katalánskym bojovníkom za nezávislosť, pretože médiá ich dehumanizovali a ich cieľ prezentovali ako absolútne neprijateľný. Tým, že Kataláncom berú práva, živia zver fašizmu. Táto beštia, ktorá znepokojuje EÚ, útočí na Kataláncov už stáročia a teraz, keď sa Katalánsko domáha politických práv, je tento fašizmus v španielskom štáte bez akýchkoľvek námietok všeobecne akceptovaný.

V Katalánsku vyvolalo údiv, že najvyšší sudcovia neuplatňujú zákon o amnestii tak, ako je napísaný, ale tak, ako sa im to hodí, v rámci akéhosi justičného prevratu proti španielskemu parlamentu, a že sa im za to nič nestane. Ak im to dovolí aj ústavný súd, v Španielsku ich nebude možné zastaviť a budú sa musieť obrátiť na európsku justíciu, kde sa prípady budú odkladať roky. Jediným riešením je, aby Katalánsko bolo ako Andorra alebo Portugalsko, nový štát v Európe.

Prečítajte si tiež

• Nový úspech hnutia za nezávislosť Katalánska
• Španielski sudcovia nechcú byť vyšetrovaní za svoje kroky proti katalánskej nezávislosti