Súd bude mať po novom možnosť, nie povinnosť, vydať rozsudok pre zmeškanie

„Súd bude disponovať diskrečnou právomocou posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného a na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za úpravou stojí.

Túto zmenu odôvodňovalo tým, že doterajšia úprava, týkajúca sa rozsudkov pre zmeškanie, bola neprimerane prísna. „A to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní,“ argumentovalo.

Novela prináša aj zmenu pri doručovaní rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená. Po novom sa v takýchto prípadoch nemá uplatňovať ustanovenie osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky. „Cieľom úpravy je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje,“ priblížil rezort. Doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov sa zachová v prípadoch, keď je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba.

Po novom sa tiež rozširuje osobitná ochrana v sporoch s ochranou slabšej strany aj o ochranu osôb zapojených do verejnej účasti. Prostriedky ochrany spočívajú v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti, a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť. Slabšia strana by tiež mohla žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavok na náhradu trov konania.

Medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach upraví nový zákon

Postup a činnosť orgánov v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach upraví nový zákon. Využívanie nástrojov a inštitútov v právnom styku s cudzinou sa tak zjednoduší. Vyplýva to zo zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Nová legislatíva je revíziou doterajších zákonov, zohľadňuje vývoj judikatúry medzinárodných súdov, ako aj Ústavného súdu SR. Vzhľadom na nárast zákonov stratila podľa Ministerstva spravodlivosti SR úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach prehľadnosť.

Návrh zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore na zabezpečenie elektronických dôkazov.

Poslanci schválili aj návrh súvisiacej legislatívy. Zrušila sa piata časť Trestného poriadku. Potrebné je preto upraviť dva inštitúty, a to zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov EÚ a vykonávanie výsluchu cez videokonferenčné zariadenia zo zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Okrem zmien v Trestnom poriadku sa zákon týka aj procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov.

Výkon trestu povinnej práce bude po súde môcť nariaďovať probačný úradník

Výkon trestu povinnej práce bude po právoplatnosti rozhodnutia súdu môcť nariaďovať probačný a mediačný úradník. Vyplýva to z novely zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.

„Cieľom návrhu zákona je aj zefektívniť a debyrokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov pri vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za úpravou stojí.

Argumentovalo, že súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, keď o ňom rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje administratívnu záťaž pre súdy a spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.

Probačný a mediačný úradník bude s odsúdeným preberať podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude vykonávať. „Celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty uloženého trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom,“ zdôraznil rezort. Probačný a mediačný úradník bude tiež rozhodovať o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.

Úprava zároveň ruší Radu pre probáciu a mediáciu. Ministerstvo to argumentovalo tým, že tento poradný systém nesplnil svoj cieľ. Novela tiež zavádza definíciu probačného a ochranného dohľadu. Rovnako aj nový pojem mediácie v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná aj za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ vysvetlil rezort.

Mediácia sa bude môcť využiť aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Obeť bude mať právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať. „Predchádza sa tak akémukoľvek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii,“ dodalo ministerstvo.

Novela má byť účinná od 1. augusta 2026.