Na Enviroportáli je predmetom posudzovania SEA strategický dokument s celoštátnym dosahom. V praxi ide o živý proces, ktorý sa postupne dopĺňa o ďalšie dokumenty a nové lehoty na pripomienky. Ako obstarávateľ je uvedené Ministerstvo hospodárstva SR. Dotknutou obcou je Slovenská republika. Druh procesu je povinné hodnotenie.

Už to stačí na otázku, čo presne mala verejnosť pripomienkovať v prvom kole pripomienok. Pri dokumente, ktorého dotknutou obcou je celé Slovensko, nestačí vedieť, že štát chce pripraviť veterné zóny. Verejnosť má vedieť, kde, podľa akých dát a s akými dôsledkami.

Lenže oznámenie o strategickom dokumente hovorí najmä o jeho budúcom stave. Dokument podľa neho bude obsahovať presné geografické vymedzenie zón, technické limity, parametre pripojenia do siete, predpokladané vplyvy špecifické pre jednotlivé lokality a zmierňujúce opatrenia.

Verejnosť teda nemala pripomienkovať veterné zóny, ale rozsah skúmania zón, ktoré ešte nevidela. O tom, čo oznámenie sľubuje pre ďalšie povoľovanie veterných projektov, sme už písali. Teraz je podstatné niečo iné: odpoveď Ministerstva hospodárstva SR na otázky Hlavných správ ukázala, že problém nie je len v oznámení, ale aj v tom, čo rezort pri rozbehnutom procese nevie alebo nechce verejnosti ukázať.

Rezort priznal, čo nemá

Redakcia Hlavných správ požiadala Ministerstvo hospodárstva SR o mapové podklady, GIS vrstvy, zoznam predbežných lokalít, veternú vrstvu, ekonomickú rentabilitu, sieťové náklady a informáciu o postavení obcí.

Odpoveď rezortu je zarážajúca. Pri kľúčových podkladoch pre prípravu veternej infraštruktúry na Slovensku ministerstvo odpovedalo, že dokument pripravuje, alebo že požadovanými informáciami nedisponuje.

Znamená to jednoduchú vec. Ministerstvo pripravuje rámec pre akceleračné zóny, v ktorých sa má povoľovanie veterných projektov zrýchliť. Zároveň však verejnosti zatiaľ neukázalo, kde presne tieto zóny budú, aký je ich veterný potenciál, aká je ich ekonomická rentabilita, čo bude stáť pripojenie do siete a aké lokalitné vplyvy možno očakávať.

Bez týchto údajov sa nedá vecne povedať, či je konkrétne územie vhodné, či sa projekt oplatí, kto zaplatí pripojenie a aké vplyvy na krajinu, obce a obyvateľov možno očakávať.

Z odpovede nevyplýva, že veterné zóny sú pripravené na verejnú kontrolu. Vyplýva z nej skôr opak. Proces beží, ale podstatné údaje, podľa ktorých by verejnosť mohla posúdiť jeho obsah, rezort zatiaľ nemá alebo neposkytol. Aké vecné pripomienky teda od verejnosti očakával?

Rozsah hodnotenia prišiel skôr než obsah

Proces sa medzitým posunul ďalej. Rozsah hodnotenia bol zverejnený 19. mája 2026. Verejnosť mala ďalších 10 dní na stanoviská k rozsahu hodnotenia.

Dokument používa opatrný slovník. Hluk, Natura 2000, biodiverzita, cestovný ruch, priestorové konflikty aj kumulatívne vplyvy sa majú posudzovať rámcovo. Lenže pri veterných zónach je práve rámec rozhodujúci.

Rozsah hodnotenia určuje, čo sa má v ďalšej fáze skúmať. Pri veterných zónach však rozsah skúmania závisí od konkrétnej mapy. Iné otázky vzniknú pri zóne blízko chráneného vtáčieho územia, iné pri poľnohospodárskej krajine, iné pri území s problémovým pripojením do siete a iné pri lokalite blízko obce.

Ak verejnosť nepozná konkrétne lokality, nevie posúdiť, či rozsah hodnotenia stačí. A ak ministerstvo nevie alebo neposkytlo konkrétne zóny, veterné dáta, ekonomiku ani náklady na pripojenie, treba položiť jednoduchú otázku: čo je vlastne rámcom tohto rámcového hodnotenia? Je ním konkrétna mapa budúcich zón, alebo iba zámer takú mapu neskôr dopracovať?

K tomu pribúda ďalší problém. Dokumenty na Enviroportáli pribúdajú postupne a s nimi aj nové lehoty na stanoviská. Formálne sú zverejnené. Lenže pri dokumente s celoštátnym dosahom nestačí, aby občan náhodou trafil správnu podstránku v správny deň. Ak už dnes do niektorých obcí chodia investori a štát zároveň tvrdí, že presné zóny ešte nemá k dispozícii, nemožno od ľudí očakávať, že budú neustále strážiť Enviroportál, či sa neobjavil ďalší dokument s ďalšou krátkou lehotou.

Dnes sa nastavujú mantinely posudzovania. Ak sa nastavujú bez zverejneného obsahu a bez zrozumiteľnej verejnej komunikácie, verejnosť neskôr nemusí pripomienkovať pravidlá hry, ale iba výsledok hry, ktorá sa medzičasom odohrala na úradníckom stole.

Ak sa hluk, infrahluk, tiene, vtáctvo, netopiere, krajinný ráz, prístupové cesty, pôda a sieť budú riešiť neskôr, pri konkrétnych projektoch, strategické posudzovanie musí dnes preveriť aspoň pravidlá výberu zón.

Musí ukázať mapové vrstvy, vylučujúce kritériá, kumulatívne riziká a podmienky, ktoré zabránia tomu, aby sa nevhodné územia dostali do zrýchleného režimu. Ak verejnosť tieto podklady nevidí, oprávnene vzniká otázka, či sa neposudzuje skôr obálka než obsah.

Pri procese napojenom na Plán obnovy je to aj otázka verejných peňazí. Ak úradníci posudzujú rámec, ktorého kľúčový obsah ešte nie je predložený, a ak sa konkrétne vplyvy budú aj tak posudzovať znova pri konkrétnych zámeroch, verejnosť má právo pýtať sa, či štát robí poctivé strategické hodnotenie, alebo najmä plní formálny míľnik.

Verejnosť nemá pripomienkovať obálku

Verejnosť nemá písať iba „súhlasíme“ alebo „nesúhlasíme“. Má žiadať samotný predmet posudzovania: kde majú zóny byť, podľa akých dát sa vyberajú a čo bude stáť ich pripojenie. Zároveň potrebuje garanciu, že schválenie strategického dokumentu sa neskôr nepoužije proti obciam ako argument, že základná debata už prebehla.

Kým štát neukáže obsah, verejnosť nemá dôvod veriť, že sa posudzuje plán. Môže mať oprávnené podozrenie, že sa posudzuje iba právo plán dopísať neskôr.

Pri dokumente s celoštátnym dosahom je to málo. Dotknutou obcou je Slovenská republika. Slovensko však nie je prázdna mapa pre veterné projekty. Je to krajina obcí, polí, lesov, chránených území, domácností a ľudí, ktorí majú právo vedieť, čo sa v ich mene posudzuje.