Nový úspech hnutia za nezávislosť Katalánska

Madrid 16. septembra 2023 (HSP/Foto:Assemblea Nacional Catalana)

11. september je národným dňom Katalánska a každý rok sa koná demonštrácia na pamiatku toho, že v roku 1714 Katalánsko stratilo krvou a ohňom svoju slobodu a stalo sa územím bez práv, ktoré si podmanila Kastília. Po roku 2010, s určitým stupňom demokracie, sa každoročná mobilizácia stala veľkou požiadavkou nezávislosti Katalánska, pretože sme si uvedomili, že v rámci Španielska nikdy nebude možné žiť tak, ako si katalánska spoločnosť želá. V súčasnosti je nezávislosť Katalánska európskym politickým hnutím, ktoré privádza do ulíc najviac ľudí, aby protestovali. V Barcelone nás tento rok bolo 800 000 ľudí, ktorí požadovali našu slobodu ako národa

A zároveň dočasný prezident Španielska Pedro Sánchez potrebuje na to, aby bol vymenovaný za prezidenta krajiny, hlasy Junts, strany 130. prezidenta Katalánska Carlesa Puigdemonta, ktorý musel odísť do exilu v Belgicku, pretože ho Španielsko prenasleduje od referenda o sebaurčení v roku 2017. Puigdemont však v exile neodolal, aby teraz, keď ho jeho prenasledovateľ potrebuje, súhlasil so Sánchezovou investitúrou. Namiesto toho 5. septembra vystúpil na konferencii v Bruseli za účasti novinárov zo 64 krajín, kde vyzdvihol potrebu historickej dohody na demokratické vyriešenie konfliktu medzi Katalánskom a Španielskom. Uviedol, že neexistujú žiadne podmienky na rokovanie, ale že ak chce byť Sánchez investovaný, musí poskytnúť minimálne predpoklady na začatie rokovaní: uznať legitímnosť katalánskeho hnutia za nezávislosť, prestať prenasledovať toto mierové hnutie, ako keby bolo teroristickou hrozbou, schváliť amnestiu na všetky represálie (približne 1 500) a umožniť medzinárodnému sprostredkovateľovi monitorovať rokovania.

A paradoxne, Sánchez by mohol mať záujem aj o amnestiu pre utláčané katalánske obete a policajných agresorov, pretože by ju mohol verejne zdôvodniť ako spôsob ukončenia represií zo strany španielskeho štátu a ukončenia konfliktu. Konflikt sa však neskončí ukončením represií; skôr by bolo potrebné riešiť koreň konfliktu: že katalánsky ľud má právo na uplatnenie sebaurčenia. V skutočnosti je skutočným odôvodnením (ktoré odmieta uznať) to, že je spravodlivé udeliť amnestiu na zrušenie škôd spôsobených podvodným konaním justície proti stúpencom nezávislosti. Sánchez však bude mať problém presvedčiť španielsku spoločnosť, aby prijala amnestiu pre členov tohto hnutia po tom, čo vytvoril mediálnu konštrukciu, ktorá ich označila za “páchateľov prevratu”, “zločincov”, “teroristov”, “rasistov”… V skutočnosti by skrytou motiváciou Španielska pre túto amnestiu bolo očistiť záznamy španielskej justície pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré by malo byť pre Španielsko zničujúce.

Z tohto dôvodu nikto na demonštrácii nepožadoval amnestiu ani žiadny pakt o investitúre pre Sáncheza, ale jednohlasne volali po nezávislosti. A to je Puigdemontova požiadavka: sú potrebné štyri predbežné podmienky, ale rokovať sa musí o sebaurčení. A Sánchez sa úplne zdráha vstúpiť do tejto diskusie s odôvodnením, že to ústava neumožňuje (čo je nepravdivé). Žiada, aby sa investovalo, ale nechce ustúpiť v ničom, čo je pre španielsky nacionalizmus kľúčové. Ak sa teda Sánchez nepostaví do pozície skutočného štátnika, ktorý vie Španielsko doviesť k rokovaniam, v ktorých sa zriekne použitia násilia a použije sa len sila demokracie, myslím si, že smerujeme k šiestym voľbám za osem rokov (normálne by to boli dvoje) a k destabilizácii Španielska, akú sme ešte nezažili.

Jordi Oriola Folch