Maďarsko dáva zelenú ukrajinskej žiadosti o vstup do EÚ. Je tu však nová prekážka

Maďarský premiér Péter Magyar v utorok 2. júna vyhlásil, že je „veľmi optimistický“ ohľadom vyriešenia desaťročného sporu o práva maďarskej menšiny na západnej Ukrajine, pričom naznačil, že technická dohoda by mohla byť dosiahnutá už v priebehu niekoľkých dní.

Magyar uviedol, že by bol pripravený stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym na začiatku budúceho týždňa, ak sa dosiahne dohoda o tom, čo opísal ako „základné ľudské práva“ etnických Maďarov žijúcich na Ukrajine.

Spor sa týka série ukrajinských zákonov prijatých od roku 2015, ktoré obmedzili používanie menšinových jazykov vo vzdelávaní, správe a kultúrnom živote. Za vlády bývalého premiéra Viktora Orbána Maďarsko opakovane blokovalo pokrok Ukrajiny na ceste do EÚ a NATO a trvalo na tom, aby Kyjev obnovil práva maďarskej komunity v Zakarpatí.

Diplomatické zdroje v Bruseli teraz naznačujú, že Maďarsko je pripravené stiahnuť svoje námietky po tom, ako od ukrajinských predstaviteľov dostalo uistenie, že sa vyrieši väčšina obáv Budapešti. Čo presne tieto záruky znamenajú, zatiaľ nie je jasné. Ak sa podarí dosiahnuť dohodu, členské štáty EÚ by mohli schváliť otvorenie prvého bloku prístupových rokovaní pre Ukrajinu aj Moldavsko už v polovici júna.

Tento krok by pre Kyjev znamenal významný prelom. Prístupové rokovania sú rozdelené do šiestich blokov a v každej fáze vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. Prvý blok sa zameriava na demokratické inštitúcie, hospodárstvo a právny štát – kapitoly súvisiace so zaobchádzaním s menšinami na Ukrajine.

Avšak aj keď sa zdá, že jedna prekážka mizne, objavila sa ďalšia. Vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom sa výrazne zhoršili po tom, čo Zelenskyj premenoval ukrajinskú vojenskú jednotku na počesť „hrdinov UPA“, čím mal na mysli Ukrajinskú povstaleckú armádu.

Hoci mnohí Ukrajinci vnímajú UPA ako symbol odporu proti sovietskej nadvláde, v Poľsku sa táto organizácia spája s volyňskými masakrami, pri ktorých bolo počas druhej svetovej vojny zavraždených viac ako 100 000 poľských civilistov.

Toto rozhodnutie vyvolalo pobúrenie naprieč celým poľským politickým spektrom.

Poľský prezident Karol Nawrocki začal podnikať kroky na odobratie najvyššieho poľského štátneho vyznamenania Zelenskému, zatiaľ čo politici z vládnych aj opozičných strán odsúdili to, čo považujú za oslavu páchateľov genocídy.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sybiga vyzval k dialógu a trval na tom, že za týmto rozhodnutím „absolútne nebol žiadny protipoľský úmysel“. Ukrajinskí komentátori však varovali, že tento spor by mohol skomplikovať európske ambície Kyjeva, ak Varšava zaujme tvrdší postoj.

Ukrajinský politický analytik Volodymyr Fesenko povedal pre ukrajinský portál RBC, že bezprostredné nebezpečenstvo zostáva obmedzené, pretože premiér Donald Tusk vedie vo všeobecnosti proeurópsku vládu, ktorá uprednostňuje udržiavanie konštruktívnych vzťahov s Ukrajinou a hľadanie kompromisu.

Ak by sa však poľská politika priblížila k konfrontačnejšiemu prístupu, za ktorý sa zasadzuje prezident Karol Nawrocki a niektoré konzervatívne sily, Ukrajina by mohla čeliť vážnym problémom vo vzťahoch s Varšavou.