V diskusii o núdzovom stave chýba Borisovi Suskovi analýza doterajších opatrení. Ľuboš Blaha: Núdzový stav k ničomu nevedie, má byť len dočasným riešením. Jarmila Halgašová: Vláda by mala prijímať odvážnejšie a tvrdšie opatrenia

Bratislava 26. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, SITA-Ľudovít Vaniher, Branislav Bibel)

V návrhu na súhlas s predĺžením núdzového stavu chýba analýza dôsledkov doterajších opatrení, neobsahuje ani návrhy nových opatrení, keďže tie doterajšie nie sú dostatočne efektívne. V pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásil poslanec Boris Susko (Smer-SD)

Upozornil, že mnohé opatrenia sa dajú vyhlásiť aj bez potreby núdzového stavu, napríklad na základe zákona o ochrane verejného zdravia či o hospodárskej mobilizácii. Parlament svojím súhlasom dá podľa neho len “bianco šek” vláde, aby si mohla nastaviť akékoľvek opatrenia. Poukázal tiež na to, že v návrhu sa píše o súvislosti núdzového stavu s levelom zaočkovanosti.

Núdzový stav je len prostriedkom na to, aby sa mohli zaviesť opatrenia

Susko pripomenul, že núdzový stav je len prostriedkom na to, aby sa mohli zaviesť opatrenia. V návrhu mu chýba vysvetlenie, či doterajšie opatrenia splnili svoj účel, a ak áno, v akom rozsahu. Z návrhu ani z debaty sa podľa neho poslanci nedozvedeli, či bol zákaz vychádzania s výnimkami nastavený správne. Pre chýbajúcu analýzu sa nedá posúdiť, v akých opatreniach pokračovať. Pripomenul, že od vedcov sme sa dozvedeli, že nemáme žiadne dáta o boji s pandémiou.

“Máme prísne opatrenia, napriek tomu máme najhoršie čísla v rámci druhej vlny,” pripomenul Susko.

Návrh vlády hovorí, že “mapa k tomu, kedy sa konečne zbavíme predĺženia núdzových stavov, je level zaočkovanosti.” V materiáli sa píše, že kolektívnu imunitu dosiahneme približne pri zaočkovaní 60 – 80 percent populácie.

“Až po dosiahnutí kolektívnej imunity môžeme hovoriť o návrate do normálu, keď už núdzový stav nebude potrebný,” píše sa v odôvodnení vlády.

Susko upozornil, že podľa výskumov sa chce dať zaočkovať menej ľudí ako 60 až 80 percent populácie. Pýta sa preto, dokedy tu budeme mať núdzový stav.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v reakcii priznala, že ide o nešťastnú formuláciu, ktorú do návrhu doplnili na základe údajov od analytikov rezortu zdravotníctva. Ide podľa nej len o opis ideálneho stavu.

“Núdzový stav nie je podmienený až do momentu, keď bude takto zaočkovaná populácia,” upozornila s tým, že takáto ústavnoprávna podmienka zo strany vlády neexistuje ani nikdy nebude.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) uznal, že vládnemu materiálu je čo vyčítať, ale oproti predchádzajúcemu zdôvodneniu vníma posun k lepšiemu. Nesúhlasí s tým, že by sa v ňom nespomínali žiadne opatrenia. Ide podľa neho o opatrenia v rámci obmedzenia pohybu, hospodárskej mobilizácie, zákazu vychádzania, či obmedzenie práva pokojne sa zhromažďovať. Súhlasí so Suskom, že materiál by mal byť podrobnejší.

Ľuboš Blaha: Núdzový stav k ničomu nevedie, má byť len dočasným riešením

Núdzový stav k ničomu nevedie, navyše, má byť len dočasným riešením. Vyhlásil to poslanec a podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha v pléne Národnej rady (NR) SR. V rámci diskusie k predlžovaniu núdzového stavu potvrdil, že Smer-SD nepodporí tento návrh a bude hlasovať proti. Opätovne kritizoval plošné testovanie aj neúčasť predstaviteľov vlády na rokovaní parlamentu o tejto veci. Skonštatoval, že práve vláda je zodpovedná za to, že Slovensko sa prepadlo v počte hospitalizovaných aj úmrtí na ochorenie COVID-19. Poukázal na atmosféru v spoločnosti a hnev ľudí.

“Priniesť núdzový stav ako riešenie, keď zjavne nepomáha, je vykopávanie otvorených dverí,” poznamenal.

Argumentuje tým, že je vyhlásený už dlhé obdobie a situácia sa nezlepšuje. Pozrieť sa podľa neho treba na okolité krajiny, ktoré sú na tom lepšie, a pýtať sa, čo robia inak. Odpoveď vidí v tom, že nemajú plošné testovanie. Tvrdí, že to len zvyšuje mobilitu ľudí a riziko.

Poukázal aj na predikcie, že sa situácia dlhšiu dobu nevyrieši úplne. Vláda podľa neho predpokladá, že núdzový stav bude platiť ešte dlho. Blaha to označil za vypnutie demokracie a upozornil na závery Benátskej komisie, že núdzový stav môže platiť len určité obdobie. Poznamenal, že keby stál na čele krajiny štátnik, tak by zvolal nejakú formu rady solidarity a hľadal konsenzus. Namiesto toho podľa neho prichádza premiér Igor Matovič (OĽANO) s direktívnymi návrhmi, ktorými “vytáča ľudí” aj partnerov.

Poslanec Ján Herák (OĽANO) reagoval tým, že vlády Smeru-SD v minulosti neriešili problémy v rôznych oblastiach, čoho dôsledkom sú aj problémy v zdravotníctve. Očakával by od opozície aj konštruktívne riešenia. Milan Potocký (OĽANO) dodal, že nemocnice sú dnes preplnené aj preto, lebo financie na dobudovanie kapacít a rozvoj zdravotníctva sa za vlády Smeru-SD vytunelovali. Podobne to vidí Ľuboš Krajčír (Sme rodina).

Richard Takáč (Smer-SD) sa pýta, čo má spoločné predchádzajúce vládnutie Smeru-SD s tým, že súčasná vláda situáciu nezvláda. Podotkol, že sú aj krajiny tretieho sveta s horším zdravotníctvom, ktoré situáciu zvládajú omnoho lepšie. Na adresu plošného testovania uviedol, že sa po ňom v regiónoch dokonca zhoršujú počty nakazených.

Radovan Kazda (SaS) sa zastal celoplošného testovania. Uviedol, že hoci na krátky čas zvýšilo mobilitu, zachytilo množstvo infikovaných ľudí.

Do diskusie k predlžovaniu núdzového stavu sa prihlásilo ešte 15 poslancov ústne. Na poslaneckom grémiu sa zástupcovia strán dohodli, že vo štvrtok budú pokračovať až do úplného prerokovania bodu. Hlasovať by o tom mali ale až v piatok (26. 2.).

Jarmila Halgašová: Vláda by mala prijímať odvážnejšie a tvrdšie opatrenia

Vláda by mala prijímať odvážnejšie a tvrdšie opatrenia. Zároveň by sa mal štát zaoberať aj otváraním ekonomiky a prevádzok. Vyzvala na to koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová (SaS). V diskusii v pléne k predĺženiu núdzového stavu pripomenula, že treba myslieť nielen na chorých, ale aj na zdravých a pomôcť tým, ktorí sú v zúfalej ekonomickej situácii.

“Nechoďme cestou, že len všetko pozatvárame, a len na základe toho by sa mala situácia riešiť. Prestaňme zatvárať oči pred tým, že zatvorením ekonomiky ľudia prichádzajú o prácu aj o prostriedky na plnohodnotné živobytie,” vyhlásila Halgašová.

Pripomenula, že aj v núdzovom stave môžeme otvárať prevádzky či kostoly, ale za prísnych bezpečnostných opatrení, o ktorých treba rokovať.

Vláda by sa podľa nej mala zaoberať účinnosťou prijatých opatrení. Správne nastavenia by totiž mali viesť k ukončeniu núdzového stavu. Očakáva, že jeho predĺženie využije vláda na to, aby sme sa vrátili do normálneho stavu. Ak sme dosiahli, že štát sa riadi COVID automatom, ak sa ľudia testujú každých sedem dní, treba podľa Halgašovej uvoľniť pravidlá pre tých, ktorí majú negatívny test a sú zdraví.

“Myslíme na chorých a nezabúdajme aj na zdravých a pomáhajme im v tejto zúfalej situácii,” dodala.

Reklama

Podľa Halgašovej by bolo nezodpovedné tvrdiť, že sa bez núdzového stavu zaobídeme.

“Máme zdravotnícky personál za hranicou síl, kolabujúce nemocnice,” skonštatovala.

Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) označil za frašku demokracie hlasovanie o predlžovaní núdzového stavu v parlamente po tom, ako už niekoľko dní platí. Kritizoval vládu a premiéra Igora Matoviča (OĽANO), hovorí o ich zodpovednosti za súčasnú zlú situáciu s pandémiou.