I.

Iniciatíva za vymazaných rodičov, združujúca rodičov, ktorí sa kvôli nespravodlivým rozsudkom súdov nemôžu dostať k svojim deťom, usporiadala v pondelok protest proti korupčnej mafii advokátov, prokurátorov a sudcov, ktorí rozhodujú na základe známostí a úplatkov. Na transparentoch boli fotografie konkrétnych rodičov, ktorým boli odobrané deti, a tiež boli menovaní konkrétni sudcovia či prokurátori, ktorých iniciatíva viní z nespravodlivých rozhodnutí.

Ľudia, ktorí majú moc, si podľa organizátora protestu Ondreja Janíčka dokážu na súdoch vybaviť aj nemožné a takýmto spôsobom bolo v minulosti od mamy či otca odlúčených mnoho detí. Organizátori protestu požadujú, aby títo sudcovia, ktorí sú skorumpovaní a prepojení na mafiu alebo oligarchov, boli vymenení.

Niektorí účastníci poňali vec politicky, neodpustili si fotografie bývalého premiéra Roberta Fica a členov jeho vlády. Akosi si nevšimli, že tí sudcovia sú tam často ešte od čias Gustáva Husáka, a ani to, že už pol roka tu máme novú vládu, pričom sa na fungovaní systému nezmenilo absolútne nič.

Boj za očistenie justície je legitímny a veľmi potrebný. Kradnutie detí však nie je typicky politická téma – jej podstata je o fungovaní systému. Je to hlbší problém, súčasť zápasu o dieťa medzi rodičmi a štátnou sociálne-inžinierskou mašinériou, ktorá sa snaží presadiť stav, kde dieťa nepatrí rodičom, ale je majetkom štátu. Nie je to dokonca ani o spoločenskom zriadení, tá vec má ešte hlbšie korene – hoci kapitalistická verzia tohto molocha je možno ešte horšia ako tá socialistická (viď napríklad smutne preslávený nórsky Barnevernet), lebo nepríjemne smrdí fašizmom a namiesto štátnych inštitúcií sa k deťom dostávajú aj korporácie s ich finančnými záujmami.

II.

Večer toho istého dňa sa konal druhý protest v centre mesta pred veľvyslanectvom Veľkej Británie a Severného Írska. Išlo o požiadavku okamžite prepustiť väzneného disidenta Juliana Assangea. Organizátori, Inštitút ľudských práv a WikiLeaks Slovensko chceli veľvyslancovi odovzdať viac ako päťtisíc podpisov slovenských občanov žiadajúcich Assangeovo prepustenie. Veľvyslanec si však ani na druhý, či vlastne tretí pokus tie podpisy neprevzal, aj preto, že o šiestej večer už bol z veľvyslanectva dávno doma vo svojej rezidencii.

Tento protest bol oficiálnou súčasťou série podujatí Free Assange Global Protest, ktoré sa konajú vo viac ako štyridsiatich metropolách po celom svete. Organizátori tohto slovenského protestu sú známi „profesionálni“ demonštranti, ktorí v minulosti organizovali všetko možné, od dúhovej „pride“, cez protesty Gorila až po kontraprotest pred rezidenciou Bonaparte.

Protestné zhromaždenia za prepustenie zakladateľa portálu WikiLeaks Juliana Assangea chcú dosiahnuť, aby britské úrady po súdnom procese (či skôr brutálne zmanipulovanej justičnej fraške, viac informácií viď napríklad TU) nevydali Assangea do USA. Za to, že odhalil množstvo zločinov, ktoré nedemokratický plutokratický režim Spojených štátov páchal a pácha po celom svete, je Assange v USA obvinený zo špionáže a hrozí mu až 175 rokov vo väzení.

Na rozdiel od kradnutia detí, politicky motivované väznenie politického aktivistu a disidenta je čisto politickou témou. Podujatie, ktorého sa okrem sedemnástich organizátorov zúčastnilo aj pätnásť účastníkov, bolo súčasťou podujatí v rámci Týždňa Jána a Martiny, ktorý organizuje iniciatíva Za slušné Slovensko. Napokon, Assange získal rovnakú cenu Európskeho parlamentu za svoju novinársku činnosť ako Ján Kuciak. Ale predstavte si, predsa je medzi ním a Kuciakom jeden veľký rozdiel (teda okrem toho, že Kuciak už nežije, kým Assangea orgány superdemokratických západných režimov ešte stále celkom nezamordovali).

Na rozdiel od vyššie spomínaného protestného mítingu proti justičnej mafii, nehovoriac už o podujatiach pre Jána a Martinu, na ktorých sa vždy hojne vyskytujú fotografie členov predošlej vlády a heslá jednoznačne vytvárajúce spojenie medzi konkrétnymi zločinmi a konkrétnymi slovenskými politikmi, na tomto proteste za oslobodenie Assangea napodiv neboli nikde fotografie Donalda Trumpa ani Borisa Johnsona, ani výzvy na odstránenie justičnej mafie v týchto krajinách a tamojších zločinných vlád prepojených na podsvetie a „deep state“.

Prečo? Prečo ten dvojitý meter? Prečo v jednom prípade len platonický „politický folklór“ bez pomenovania vinníka a v druhom zúrivý, priamočiary útok na niekoho, kto napokon so samotnou témou protestu možno ani príliš nesúvisí? Nuž, odpoveď je prostá. Pretože tieto protestné mítingy organizujú, alebo aspoň politicky zneužívajú ľudia, ktorí sú súčasťou určitých spoločenských síl.

Ako ich pomenovať? Prelínajú sa tu pojmy ako bratislavská kaviareň, politické mimovládky, slniečkari… ich spoločným znakom je, že to nie sú vlastenci, ale ľudia cítiaci skôr „európsky“, nadnárodne. Niekto by možno povedal, že sú to nástroje „bezštruktúrneho riadenia“ určitých síl zvonku a nebol by ďaleko od pravdy – hoci nejaký konšpiračný teoretik by naopak možno tvrdil, že tam sú aj jasné štruktúrne väzby na konkrétne zahraničné fondy, organizácie a tajné služby niektorých krajín (myslím, že sa zvykne spomínať Paraguaj a Zambia, ale v tomto sa môžem mýliť).

Kým nevznikne na Slovensku skutočná občiansky aktívna spoločnosť, ktorá bude reprezentovať nielen bratislavských slniečkarskych snobov, ale naozaj väčšinu slovenského národa, dovtedy žiaľ, budú organizovať protesty, mítingy a iné prejavy spoločenského a politického života takíto podivní aktivisti, ktorí zo všetkého najviac pripomínajú platených agentov.

Ivan Lehotský