Tel Aviv 13. septembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Richard Drew)
Najvyšší súd v Izraeli rozhodol, že zákon oslobodzujúci ultraortodoxných Židov od vojenskej služby je neústavný. Rozhodnutie môže spôsobiť napätie medzi svetskými a náboženskými Židmi
Najvyšší súd v Izraeli v utorok zrušil zákon z roku 2015, na základe ktorého bola udelená ultraortodoxným študentom židovských seminárov výnimka oslobodenia od vojenského odvodu. Sudcovia v pomere hlasov 8:1 rozhodli, že ich výnimka je diskriminačná a protiústavná.
V Izraeli býva povinná vojenská služba pre židovských mužov aj ženy po dosiahnutí veku 18 rokov a mnohí z nich sú potom povolaní do armády na pravidelnú službu až do veku 40 rokov. Ultraortodoxní Židia sa však už desaťročia vyhýbali tejto povinnosti kvôli svojim prísnym náboženským pravidlám. Týkalo sa to hlavne študentov seminára, ktorí nemajú prichádzať do kontaktu so ženami či sekulárnymi Židmi, aby ich nepokúšali odtrhnúť sa od študovania Tóry.
Minister vnútra Aryeh Deri z ultraortodoxnej strany Shas obvinil Najvyšší súd, že jeho rozhodnutie je “úplne vzdialené od dedičstva a tradície židovského ľudu”. Bola tu aj hrozba zvýšeného napätia medzi náboženskými a sekulárnymi Židmi, čo by mohlo narušiť pravicovú koalíciu premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sa opiera aj o ultraortodoxné politické strany.
Predchádzajúce pokusy zaviesť povinnú vojenskú službu aj pre ultraortodoxných viedli k násiliu a protestom. V roku 2014 Netanjahu v koalícii s Yairom Lapidom a jeho koalíciou sekulárnej skupiny Yesh Atid prijali zákon, ktorý bol proti výnimke ultraortodoxných. Keď však Lapid odišiel do opozície, Netanjahu a jeho nová pravicová vláda podporovaná náboženskými stranami zrušili tieto reformy.
Lapid teda tentoraz chválil rozhodnutie Najvyššieho súdu, keď vyhlásil, že presadzuje rovnosť a “vojenský odvod bez výnimky pre každého”.
Ultraortodoxní Židia tvoria asi 10% populácie Izraela, ale vládna správa podľa vysokej pôrodnosti predstavujúcej asi sedem detí na jednu ženu odhaduje, že do roku 2050 to už bude 29%.