Úvery MMF: Expert tvrdí, že ekonomiku prijímajúcich krajín viac poškodzujú, ako jej pomáhajú

Svet 22. júla 2014 (HSP/rurv/Foto:profit.ndtv)

Pomôcť slabým ekonomikám a urobiť svetový finančný systém stabilnejším. Také ciele vyhlásili ideológovia Medzinárodného menového fondu, ktorý založili po skončení Druhej svetovej vojny. Ale za roky svojej existencie sa organizácia zmenila

Po americkej depresii v 30-ich rokoch a vojne sa dobrá idea o zaistení bezpečnosti ekonomiky pred novými defaultami stala začiatkom vzniku MMF. V súčasnosti poskytuje fond úvery a sprevádza ich celým radom podmienok.

Tieto podmienky spravidla protirečia prvotnému cieľu a ešte viac zoslabujú ekonomiku krajiny, hovorí finančný expert Sergej Chestanov: Požiadavky, ktoré má MMF, obsahujú voľnosť pohybu kapitálu. Krajinu s ekonomickými problémami to vedie pravdaže k silnému odtoku kapitálu. Ešte jednou dôležitou požiadavkou je rozsiahla privatizácia skoro všetkých odvetví. Ale existujú prirodzené monopoly, privatizácia ktorých je buď ťažká organizačne, alebo tieto krajiny po ich predaji privedie k negatívnym dôsledkom.

Ešte jednou podmienkou je odmietnutie štátnej podpory poľnohospodárstva. Práve túto podmienku okúsila na sebe ekonomika Mexika, ktoré sa stalo z najväčšieho exportéra kukurice importérom. Jednou z dôležitých podmienok je okrem toho vzdanie sa sociálnej podpory občanov. Mocenskí predstavitelia krajiny musia na to, aby dostali úver, znížiť sociálne dotácie. 

Politické elity, ktoré sú v tej ktorej krajine práve pri moci, ale bez prostriedkov, siahajú po pôžičkách fondu často pod heslom, “po nás potopa”. Sú si vedomé, že ekonomiku štátu v konečnom dôsledku poškodia, ale stojí im to zato, aby sa ešte pár rokov udržali pri moci, hoci kvôli tomu obetujú národné záujmy.

MMF otvorene kritizujú za proamerickú pozíciu. Dôležitosť hlasu všetkých účastníckych krajín fondu sa určuje v závislosti od vkladu, ktorý platí krajina. Prvotne sa plánovalo, že vplyv krajiny sa bude určovať silou jej ekonomiky. Na moment vzniku fondu bola ekonomika USA najväčšia. V súčasnosti ekonomiky rozvojových krajín rýchlo rastú, avšak situácia v MMF sa nemení, hovorí Sergej Chestanov: Rozvojové krajiny boli ochotné zvýšiť vklad do MMF a tak zvýšiť svoj podiel hlasov pri prijímaní rozhodnutí. Najaktívnejšie za to vystupuje Rusko a Čína, avšak proces sa zatiaľ nerozhýbal. Núti to mnohé krajiny vážne sa zamyslieť nad založením alternatívnych fondov.

Jednou z posledných takých iniciatív je vznik Banky rozvoja a stabilizačného fondu BRICS. Po čase môže byť konkurentom MMF. Podľa prezidenta Vladimíra Putina tieto inštitúcie pomôžu krajinám BRICS získať väčšiu nezávislosť od finančnej politiky západných veľmocí.

jf