Môj profil 
Predplatné
Kľúčovou a najdôležitejšou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je rozhodovanie o súlade právnych predpisov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom uvedeným zákonom. Táto kompetencia bola zverená do právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
V konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy ústavný súd na základe návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podaného oprávneným subjektom rozhoduje
v pléne o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnými zmluvami. Ak ústavný súd zistí nesúlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, vysloví tento nesúlad nálezom, ktorý sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V opačnom prípade ústavný súd návrhu na začatie konania nevyhovie. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
V roku 2017 bolo ústavnému súdu doručených 20 návrhov týkajúcich sa súladu právnych predpisov s ústavou.
Plénum ústavného súdu v roku 2017 rozhodlo celkom o 17 návrhoch na posúdenie súladu právnych noriem s ústavou a medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Slovenskou republikou, pričom meritórne ústavný súd rozhodol nálezom o 8 návrhoch, 2 návrhy boli uznesením zamietnuté, 6 návrhov bolo uznesením odmietnutých a uznesením rozhodol o 1 návrhu tak,
že ho spojil s iným prebiehajúcim konaním z roku 2016.
Pre porovnanie počtu doručených návrhov na začatie konanie podľa čl. 125 ústavy uvádzame nasledujúce štatistické údaje za posledných päť rokov:
– v roku 2013 doručených 21 návrhov – vybavených 10,
– v roku 2014 doručených 24 návrhov – vybavených 29,
– v roku 2015 doručených 19 návrhov – vybavených 21,
– v roku 2016 doručených 22 návrhov – vybavených 14,
– v roku 2017 doručených 20 návrhov – vybavených 17.
V roku 2017 sa z rozhodnutí týkajúcich sa posúdenia súladu právnych noriem s ústavou a medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Slovenskou republikou podľa čl. 125 ústavy stretli
so záujmom médií a verejnosti viaceré nálezy ústavného súdu:
„Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 18/2014 rozhodol o návrhu skupiny 35 poslancov a pri posudzovaní, či napadnutá zákonná úprava podmieňujúca výkon funkcie starostu obce dosiahnutím úplného stredoškolského vzdelania je v súlade s ústavou, konštatoval, že zákonná požiadavka úplného stredoškolského vzdelania pre starostov bola diskriminačná a navyše zasahovala do slobodnej súťaže politických síl.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 50/2015 rozhodol o návrhu skupiny 40 poslancov a pri posudzovaní súladu napadnutých ustanovení zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie konštatoval, že plnenie zákonných podmienok výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutným predpokladom na získanie štátnej podpory a takéto podmieňovanie neodporuje základnému právu vlastniť majetok ani právu na podnikanie.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 2/2016 rozhodol o návrhu verejnej ochrankyne práv týkajúceho sa obmedzenia aktívneho volebného práva osôb vo výkone trestu odňatia slobody a konštatoval, že keďže výsledky volieb do NR SR, do EP, výsledky referenda, volieb prezidenta a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta môžu mať bezprostredný dosah na tieto osoby, obmedzenia voliť pri týchto typoch volieb nie sú v súlade s ústavou. Na druhej strane ale ústavný súd uznal, že výsledky miestnych volieb nemajú bezprostredný dosah na tieto osoby, preto obmedzenie účasti na týchto voľbách má opodstatnenie. Pri obmedzení volebného práva osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ústavný súd uviedol, že obmedzenie volebného práva je v tomto prípade prípustné len na základe konkrétneho rozhodnutia súdu.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2016 rozhodol o návrhu skupiny 31 poslancov týkajúceho sa podmienok vydania všeobecne záväzného nariadenia obce regulujúceho prevádzkovanie hazardu v danej obci. Ústavný súd konštatoval, že ak sa územná samospráva realizuje formami nepriamej, ako aj priamej demokracie, nemožno to považovať za obmedzenie prístupu obyvateľov obce k základným právam garantovaným ústavou, v ktorých je zahrnutá aj priama účasť na výkone územnej samosprávy, a preto sťažnosti nevyhovel.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 7/2016 rozhodol o návrhu skupiny 31 poslancov a pri posudzovaní novelizácie zákona o autoškolách s možným zásahom do súkromia účastníkov kurzov autoškôl konštatoval, že zo zhromažďovaných osobných údajov účastníkov nemožno vyvodiť viac ako to, či sa identifikovaná osoba zúčastnila výučby a výcviku v autoškole predpísaným spôsobom, a preto ústavný súd sťažnosti nevyhovel.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 3/2016 rozhodol o návrhu skupiny 36 poslancov a pri posudzovaní súladu napadnutých ustanovení stavebného zákona konštatoval, že právna úprava vymedzujúca podmienky zápisu do registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb nezasahuje do práva slobodne sa združovať a nijako neobmedzuje fyzické či právnické osoby pri zakladaní, existencii alebo pôsobení spolkov, spoločností alebo iných združení združujúcich vlastníkov reklamných stavieb, a preto ústavný súd sťažnosti nevyhovel.
Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 38/2015 rozhodol o návrhu skupiny 33 poslancov a pri posudzovaní, či je znenie zákona o dani z príjmov v súlade s ústavou, konštatoval, že predĺženie doby odpisovania majetku možno považovať za riziko, s ktorým musia podnikateľské subjekty pri vstupe na trh počítať. Ústavný súd taktiež konštatoval, že nová právna úprava je síce aplikovaná na platné právne vzťahy založené za účinnosti rušeného právneho predpisu, avšak reguluje správanie sa subjektov týchto právnych vzťahov do budúcna bez toho, aby negovala práva nadobudnuté v minulosti za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Ide teda o v právnom štáte prípustnú nepravú retroaktivitu, a preto ústavný súd sťažnosti nevyhovel,“ uzatvára predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
.JPG)
