Ústavný návrh zákona o reforme nemocníc má 26 pripomienok 

Bratislava 3. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Návrh zákona o reforme slovenských nemocníc, tzv. stratifikácia, má po treťom medzirezortnom pripomienkovom (MPK) konaní 26 pripomienok

Ústavný zákon o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti legislatívne predložila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) v pondelok (29. 7.). Zásadné pripomienky mali najmä odborové združenia, ale aj Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) návrh ústavného zákona považuje za “nesúladný s Ústavou SR a právnym poriadkom SR”. Odôvodňuje to tým, že návrh rieši len poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti bez toho, aby riešil aj iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo by malo podľa zväzu negatívny vplyv na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť pre všetkých pacientov.

“Je pomerne neštandardné a asi aj nevhodné, aby jednotlivé typy ústavnej zdravotnej starostlivosti boli definované ústavným zákonom. Môže sa totiž stať, že na základe diskusie širokej odbornej verejnosti vyvstane teraz alebo v budúcnosti potreba vytvoriť iný model rozdelenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pozmeniť existujúci s ohľadom na zmenu množstva faktorov, ktoré na to majú alebo v budúcnosti môžu mať vplyv a táto zmena nebude možná bez zmeny ústavného zákona, čo nie je určite ideálny postup,” uviedla asociácia v pripomienke. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) má rovnaký názor.

Slovenská lekárska komora (SLK) zasa návrh ústavného zákona navrhuje stiahnuť. “Ak predmetom ústavného zákona má byť ustanovenie základných rámcov nároku na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť, nemôže sa návrh týkať len nemocníc, resp. ústavných zdravotníckych zariadení,” uviedla.

Viacero zásadných pripomienok k predkladanému materiálu malo aj Lekárske odborové združenie (LOZ). “Ak má byť ústrednou myšlienkou stratifikácie centralizácia výkonov, malo byť jasne zadefinované v ústavnom zákone, koľko má mať Národná nemocnica Slovenska lôžok, štruktúra oddelení a ako bude zabezpečená dostupnosť,” mienia jeho zástupcovia s tým, že návrh považujú za neúplný.

Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti Slovenskej republiky (ÚPLS SR) navrhuje zadefinovať aj dostupnosť ambulantnej a lekárenskej zdravotnej starostlivosti na všetkých úrovniach, čo znamená že by sa určila miestna a časová dostupnosť a povinnosti zdravotných poisťovní voči týmto poskytovateľom.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že “predkladateľ sa vystavuje riziku, že časť predkladaného ústavného zákona bude rýdzo z formálnych dôvodov vyhlásená za protiústavnú a v konečnom dôsledku bude právna úprava v praxi nevykonateľná”.

Navrhovaná reforma ministerky zdravotníctva by mala nemocnice rozdeliť do troch kategórií a určiť, aké typy zdravotných úkonov sa v nich budú vykonávať. Pacient má byť podľa Kalavskej nasmerovaný vždy do takého zariadenia, kde mu zabezpečia dostatočnú kvalitu starostlivosti, kontrolovanú minimálnym počtom výkonov. Zdravotné poisťovne nezazmluvnia výkony, ktoré nesplnia stanovené kritériá. Prípadné uvoľnené kapacity v nemocniciach potom využijú na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica dobrá, prípadne na následnú starostlivosť.

Projekt by mala ministerka predložiť vláde na rokovanie 21. augusta. V prípade schválenia ústavného zákona by nadobudol účinnosť od 1. januára 2024. Dovtedy sa majú súčasné nemocnice pretransformovať na nové typy.