Washington 23. februára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Jens Buettner/dpa)
USA pridali loď Fortuna, ktorá je schopná dokončiť plynovod Nord Stream 2, na ďalší zoznam sankcií. Na zozname je aj jej majiteľ KVT–Rus. Je to uvedené v správe amerického ministerstva financií
V januári plavidlo pridali na sankčný zoznam podľa zákona CAATSA. Plavidlo bude teraz zaradené na zoznam amerických zákonov O európskej energetickej bezpečnosti.
Tlačovú hovorkyňu Bieleho domu Jen Psakiovú na pondelkovom brífingu požiadali, aby reagovala na kritiku ohľadom rozhodnutia nerozširovať zoznam sankcií v súvislosti Nord Streamu 2 o nových figurantov.
Psakiová doslovne zopakovala predchádzajúce komentáre k tejto téme. Podľa nej je plynovod “zlou dohodou“, ktorá “rozdeľuje Európu“, robí ju zraniteľnou voči “ruskej manipulácii“ a je v rozpore so stanovenými cieľmi energetickej bezpečnosti EÚ.
“Pokračujeme v sledovaní činností na dokončenie alebo certifikáciu plynovodu. Ak k tomu dôjde, rozhodneme o použití sankcií,” uviedla Psakiová a spresnila, že sankcie sú len jedným z nástrojov amerického arzenálu.
Nord Stream 2
Projekt plynovodu Nord Stream 2 predpokladá výstavbu dvoch vetiev plynovodu s celkovou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne od pobrežia Ruska cez Baltické more do Nemecka. Proti projektu aktívne vystupujú USA, ktoré presadzujú v Európe svoj skvapalnený zemný plyn, a tiež Ukrajina a mnoho európskych krajín. Spojené štáty zaviedli v decembri 2019 sankcie proti plynovodu, následne musela švajčiarska spoločnosť Allseas zastaviť kladenie potrubia.
To ale pokračovalo o rok neskôr – v decembri 2020 loď na kladenie potrubia Fortuna položila 2,6 kilometrov potrubia v nemeckých vodách. V dôsledku toho podľa informácií Nord Stream AG zostalo nedostavaných asi 148 kilometrov plynovodu z celkovej dĺžky oboch vetiev 2 460 kilometrov. V dánskych vodách zostáva položiť 120 kilometrov a vo vodách Nemecka asi 28 kilometrov. S nemeckými úradmi bola koordinovaná možnosť pokládky potrubia za pomoci lode Fortuna do konca mája.
Poslanci Európskeho parlamentu podľa výsledkov predchádzajúceho plenárneho zasadnutia schválili väčšinou hlasov rezolúciu v súvislosti s prípadom Alexeja Navaľného, v ktorej požiadali, aby Európska únia “okamžite zabránila dokončeniu projektu Nord Stream 2“, a tiež “citeľne zosilnela“ obmedzovacie opatrenia proti RF v súvislosti s jeho zadržaním. O sankciách proti RF nehovorili všetky, ale len jednotlivé krajiny.
Navyše kľúčové krajiny, okr. i. Nemecko a Rakúsko, partnerské krajiny vo výstavbe plynovodu Nord Stream 2, nežiadali o sankcie, ale poukázali na prípady, že situácia s Navaľným a výstavba plynovodu nie sú navzájom nijak spojené a majú sa prerokúvať osobitne. V Nemecku vyhlásili, že považujú projekt za ekonomický a že musí byť realizovaný. Rezolúcie Európskeho parlamentu o medzinárodných otázkach majú deklaratívny, a nie záväzný ráz. Iné inštitúcie EÚ majú ale načúvať mienku poslancov.