Podľa The Washington Post, Blinken v prejave, ktorý úradníci označili za signálny, vo fínskom hlavnom meste obhajoval Putinovo obrovské “strategické zlyhanie” na Ukrajine, ktoré podľa neho izolovalo Moskvu, oslabilo jej ekonomiku a odhalilo slabosť kedysi obávanej ruskej armády.

S prejavom vystúpil pred snahou síl ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o znovudobytie územia kontrolovaného Ruskom v rámci novej ofenzívy, zatiaľ čo prezident Biden sa snaží zabrániť akémukoľvek oslabeniu podpory Západu pre existenčný boj Kyjeva.

Podľa The Washington Post, Putinova invázia z februára 2022 narušila desaťročia stability v Európe a spôsobila ohromujúce straty ukrajinským civilistom a vojakom na oboch stranách. Vyvolala tiež šokové vlny po celom svete, zhoršila potravinovú neistotu a vniesla do veľmocenského konfliktu nový, nepredvídateľný prvok.

V súvislosti s rastúcimi výzvami na sprostredkovanie mieru zo strany krajín, ako je Čína a Brazília, Blinken tiež stanovil zásady, ktoré označil za “spravodlivý a trvalý mier”. Medzi tieto zásady podľa neho patrí územná celistvosť Ukrajiny, ruské reparácie a zodpovednosť za vojnové zločiny.

Odmietol výzvy na zastavenie paľby alebo ústupky ukrajinskej pôdy v rámci akýchkoľvek formulácií “pôda za mier”, vyhliadky, ktoré by podľa neho predstavovali “potemkinovský mier”.

“Prímerie, ktoré jednoducho zmrazí súčasné línie – a umožní Putinovi upevniť kontrolu nad územím, ktorého sa zmocnil, a odpočívať, vyzbrojovať a znovu útočiť – nie je spravodlivý a trvalý mier,” povedal Blinken. “Legitimizoval by ruské obsadenie území, odmenil by agresora a potrestal obeť.”

Blinken povedal, že Spojené štáty podporia rokovania, “ak a keď bude Rusko pripravené pracovať na skutočnom mieri”. Bidenova administratíva síce niekedy nabádala predstaviteľov v Kyjeve, aby prejavili väčšiu otvorenosť k rokovaniam, ale uviedla, že na nich nebude vyvíjať tlak, aby rozhovory urýchlili ponukou ústupkov. Tieto rozhodnutia patria výlučne Ukrajine, uviedli americkí predstavitelia.

“Spolu s Ukrajinou, spojencami a partnermi by sme boli pripravení viesť širšiu diskusiu o európskej bezpečnosti, ktorá by podporila stabilitu a transparentnosť a znížila pravdepodobnosť budúceho konfliktu,” povedal Blinken.

Podľa The Washington Post, Blinken nešpecifikoval, či by Spojené štáty podporili nejaký iný proces pre Krym, ukrajinský polostrov, ktorý Rusko okupuje od roku 2014, alebo by trvali na úplnom a okamžitom stiahnutí sa z Krymu spolu s oblasťami obsadenými po invázii v roku 2022.

Úradníci označili tento prejav za plán dlhodobej americkej stratégie pre Ukrajinu a za protipól stretnutia prezidenta Donalda Trumpa s Putinom v Helsinkách v roku 2018. Podľa The Washington Post, Trump sa tam postavil na stranu Ruska proti hodnoteniu amerických spravodajských služieb, že Moskva zasahovala do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Išlo o silný symbol Trumpovho priateľského prístupu k Moskve, ktorý je v ostrom kontraste s Bidenom, ktorý Putina označil za “zabijaka” a väčšinu posledných dvoch rokov sa snažil vytlačiť ho zo svetovej scény.

Podľa The Washington Post, prostredie Blinkenovho prejavu malo poukázať na zmeny, ktoré invázia Ruska priniesla do Európy, vrátane rozhodnutia Fínska vzdať sa dlhodobej vojenskej neangažovanosti a vstúpiť do aliancie NATO. Zatiaľ čo Fínsko formálne vstúpilo do západného bloku v apríli, členstvo susedného Švédska je pozastavené, kým ho neratifikuje Turecko a Maďarsko.

Podľa The Washington Post, pridanie oboch dobre vyzbrojených severských krajín bude pre NATO prínosom, keďže sa snaží posilniť východné okraje Európy proti Rusku a naznačiť svoju pripravenosť odraziť akýkoľvek budúci útok.

Blinken sa odvolal na zimnú vojnu Fínska so Sovietskym zväzom v rokoch 1939 – 1940 a uviedol, že Moskva si vtedy aj počas invázie na Ukrajinu v roku 2022 vymyslela provokáciu, aby ospravedlnila svoje plány, a potom nesprávne očakávala rýchle víťazstvo, než sa uchýlila k útokom na civilistov.

Podľa The Washington Post, hoci úradníci uviedli, že cieľom prejavu nebolo predísť možnosti, že podpora Západu Ukrajine sa zníži, ak Kyjev nedosiahne výrazné úspechy v jarnej ofenzíve, verejná mienka v mnohých krajinách NATO bude rozdelená. V Spojených štátoch síce podpora vojny najvýraznejšie klesla medzi republikánskymi voličmi, ale kongresoví lídri oboch strán sú naďalej výrazne za americkú pomoc.

Blinkenov prejav v Helsinkách nasledoval po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Osle, na ktorom sa predstavitelia odvolávali na svoju podporu prípadnému členstvu Ukrajiny v aliancii, ale neoznámili žiadne nové kroky smerom k vstupu Kyjeva. Táto perspektíva rozdelila členov NATO na krajiny, ktoré podporujú ukrajinské členstvo, a na tie, ktoré sa obávajú, že by to mohlo vyvolať ruskú reakciu.

Podľa The Washington Post, Washington a jeho spojenci v NATO medzitým pripravujú plány na dlhodobé obranné zmluvy s Ukrajinou, ktoré by zabezpečili budúcu vojenskú pomoc a prípadne formalizovali záväzky týkajúce sa vzájomnej obrany.

Od Putinovej invázie Spojené štáty poskytli Ukrajine bezpečnostnú pomoc vo výške takmer 40 miliárd dolárov. Blinken však uviedol, že na uskutočnenie trvalej transformácie je potrebné viac, vrátane vybudovania moderných vzdušných síl, súdržnej protivzdušnej a protiraketovej obrany, moderných pozemných zbraní a silného domáceho zbrojárskeho priemyslu.

Povedal, že Spojené štáty sa budú tiež snažiť zabezpečiť silnejšiu demokraciu a prosperujúce hospodárstvo Ukrajiny.

“Cesta k mieru sa bude raziť nielen prostredníctvom dlhodobej vojenskej sily Ukrajiny, ale aj sily jej ekonomiky a demokracie,” povedal. “Toto je jadro našej vízie cesty vpred: Ukrajina musí nielen prežiť, ale aj prosperovať.”

Veľká časť prejavu sa sústredila na vyloženie toho, čo Blinken charakterizoval ako Putinove chyby a neúspešné predpoklady týkajúce sa Ukrajiny.

“Rusko je na tom dnes podstatne horšie ako pred inváziou,” povedal Blinken. “Tam, kde chcel Putin ukázať silu, odhalil slabosť. Tam, kde chcel rozdeliť, zjednotil.”

Podľa The Washington Post, sa však Ruská ekonomika ukázala byť odolnejšia, než západné krajiny dúfali, aspoň doteraz. A napriek ohromujúcim ľudským stratám sa zdá, že Putin je ochotný naďalej posielať ruských mužov do boja.

Zatiaľ čo Blinken citoval celosvetové odsúdenie Ruska, Bidenova administratíva mala problém zabezpečiť takéto odsúdenie od veľkej časti krajín globálneho Juhu, keďže krajiny s ekonomickými a historickými alebo bezpečnostnými väzbami na Rusko sa snažia zostať bokom.

Blinken vyjadril presvedčenie, že izolácia Putina zapôsobila na Čínu, ktorá začiatkom tohto roka vydala návrh na mier na Ukrajine, ktorý zahŕňal prímerie a ukončenie sankcií voči Rusku. Nedávno sa aj ďalší lídri vrátane brazílskeho Luiza Inácia Lulu da Silvu pokúsili postaviť do pozície potenciálnych mierotvorcov v konflikte.

Podľa The Washington Post, Bidenova administratíva zápasí so sériou vzplanutí dlhodobého napätia s Čínou, čiastočne kvôli obavám USA z možnej čínskej vojenskej operácie s cieľom prevziať kontrolu nad Taiwanom.

Vysokopostavený čínsky diplomat v piatok vyzval krajiny, aby prestali dodávať zbrane a zabránili tak eskalácii konfliktu, a to po ukončení 12-dňového turné po európskych hlavných mestách, ktorého cieľom bolo postaviť Čínu do pozície potenciálneho sprostredkovateľa.

“Sme presvedčení, že dodávky zbraní na bojisko by sa mali zastaviť, ak sa má vojna zastaviť, zachrániť životy a dosiahnuť mier, inak sa riziko špirálovitého rastu napätia len zvýši,” povedal novinárom v Pekingu Li Hui, osobitný predstaviteľ Číny pre euroázijské záležitosti a vedúci mierového úsilia Pekingu.

Li síce uznal ťažkosti, ktoré bránia pokroku v rozhovoroch, a “patovú situáciu na bojisku plnom neistoty”, ale zdôraznil postoj Číny, že politické urovnanie je možné dosiahnuť. “V skutočnosti sa Čína a [Európska únia] v otázke ukrajinskej krízy často zhodujú,” povedal.