Podľa Financial Times, sa Spojené štáty bránia snahám niektorých európskych spojencov ponúknuť Ukrajine na júlovom summite aliancie “cestovnú mapu” k členstvu v NATO, čo odhaľuje rozpory na Západe v otázke povojnového postavenia Kyjeva.

USA, Nemecko a Maďarsko sa bránia snahám krajín ako Poľsko a pobaltské štáty ponúknuť Kyjevu hlbšie väzby s NATO a jasné vyjadrenie podpory jeho budúcemu členstvu, uviedli pre Financial Times štyria predstavitelia zapojení do rozhovorov.

Rozpory sa jasne prejavili na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO tento týždeň v Bruseli, pričom predstavitelia členských štátov budú nasledujúce dva mesiace rokovať pred júlovým samitom lídrov vo Vilniuse.

Rokovania prebiehajú uprostred varovaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že sa zúčastní na samite len vtedy, ak mu budú predložené konkrétne kroky smerujúce k členstvu v NATO, ako napríklad povojnové bezpečnostné záruky od jeho členov alebo hlbšia spolupráca s alianciou.

NATO sa v roku 2008 dohodlo, že Ukrajina sa v určitom okamihu stane členom, ale odvtedy sa v tomto smere nepohlo. V tom čase to boli Spojené štáty, ktoré vyzvali NATO, aby Ukrajine poskytlo konkrétny harmonogram vstupu, tzv. akčný plán členstva, ale Francúzsko a Nemecko to odmietli v obavách, že tento krok by vyprovokoval Rusko.

Ukrajina formálne požiadala o členstvo v NATO minulý rok po ruskej invázii. Rovnako tak urobili Fínsko a Švédsko – prvé z nich vstúpilo do aliancie začiatkom tohto týždňa.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý mesiac predložil členským štátom návrh dokumentu, v ktorom načrtol “praktické a politické” ponuky pre Kyjev, uviedli predstavitelia. Obsahoval návrh novej deklarácie o vzťahoch Ukrajiny s NATO, ktorá by nadväzovala na vyhlásenie z roku 2008.

Diplomati zapojení do rokovaní tento týždeň uviedli, že medzi ministrami zahraničných vecí v Bruseli prebiehala intenzívna diskusia o tom, čo by sa malo Ukrajine ponúknuť. Spojenci prejavili skutočné rozdiely vo svojich požiadavkách, čo je v kontraste so širokou jednotou NATO od februára minulého roka, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

“Čaká nás niekoľko týždňov tvrdých rokovaní, aby sme tieto rozdiely odstránili a vypracovali politický výsledok,” povedal jeden zo západných predstaviteľov.

Všetkých 31 členov aliancie sa zhodlo, že členstvo nie je krátkodobou možnosťou a nemožno o ňom vážne diskutovať uprostred vojny.

Dve osoby, ktoré sa zúčastnili na stretnutiach tento týždeň, však uviedli, že čoraz viac ľudí podporuje, aby sa Ukrajine ponúkla “politická cesta” k členstvu vo Vilniuse, ktorá by “zhutnila” väzby medzi alianciou so sídlom v Bruseli a Kyjevom. USA však podľa nich tento návrh odmietajú.

“Cesta do Vilniusu je stále veľmi kamenistá,” povedal druhý západný predstaviteľ.

USA namiesto toho naliehajú na spojencov, aby sa naďalej sústreďovali na krátkodobú vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc Ukrajine s cieľom pomôcť jej odolať ruskej invázii a prípadne ju odraziť. Praktická podpora, ako napríklad dodávky munície, by mala byť hlavnou prioritou pre Vilnius, uviedli americkí predstavitelia, pričom diskusie o potenciálnych povojnových politických vzťahoch by mali od tohto cieľa len odvádzať pozornosť.

Podľa Financial Times, sa Washington obáva, že prehlbovanie väzieb počas vojny by mohlo podporiť Putinov príbeh o boji medzi Ruskom a samotným NATO a že Moskva môže konflikt eskalovať, a to aj potenciálnym nasadením jadrových zbraní.

“Aby sme sa mohli dostať k otázke, kedy a ako dostať Ukrajinu do aliancie, musíme, ako poznamenal generálny tajomník, ‘zabezpečiť, aby Ukrajina zvíťazila ako suverénny, nezávislý národ’,” povedal vysokopostavený americký predstaviteľ.

Podľa Financial Times, je jednou zo zvažovaných možností povýšiť existujúcu komisiu NATO-Ukrajina na Radu NATO-Ukrajina, čo by zvýšilo postavenie Ukrajiny ako partnera aliancie a umožnilo jej viac sa zapájať do stretnutí a konzultácií NATO vrátane posilnenia spravodajských informácií. Rusko má takýto formát spolupráce s NATO, ktorý bol od invázie pozastavený.

Zelenskyj povedal lídrom NATO, že sa zúčastní na samite vo Vilniuse len vtedy, ak bude aliancia pripravená pokročiť v konkrétnej spolupráci s Kyjevom a je ochotná diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu namiesto plného členstva v aliancii.

“Chcel by som povedať všetkým našim partnerom, ktorí neustále hľadajú kompromisy na ceste Ukrajiny do NATO, že naša krajina bude v tejto otázke nekompromisná,” povedal Zelenskyj v prejave tento týždeň.

Spojenci NATO sa tiež sporia o to, či by malo byť vydané samostatné vyhlásenie pre Ukrajinu, alebo by sa táto krajina mala spomenúť v širšom celkovom vyhlásení samitu.

“Východoeurópania sa, samozrejme, snažia prísť s formuláciami, ktorými by sa začal proces,” uviedla jedna osoba informovaná o diskusiách. “Chcú nás vtiahnuť do procesu, ktorý nevyhnutne povedie k ich želanému konečnému stavu členstva Ukrajiny, a ostatní nad tým váhajú.”

Hovorca NATO poukázal na Stoltenbergove verejné vyjadrenia po stredajších stretnutiach, kde zopakoval záväzok NATO voči Ukrajine z roku 2008.

Stoltenberg však tiež uviedol, že jeho realizácia závisí od toho, či Ukrajina zostane “suverénnym, nezávislým štátom” a či ozbrojené sily krajiny prijmú štandardné doktríny a postupy NATO. “Tento prechod sa začal, ale potrebujeme viac a musíme ho realizovať rýchlejšie.”

Americký štátny tajomník Antony Blinken v stredu počas návštevy v sídle NATO novinárom povedal, že dvere aliancie “zostávajú pre Ukrajinu otvorené”. “Na tom sa nič nemení,” povedal a zároveň dodal, že bezprostredná pozornosť by sa mala sústrediť na pomoc Ukrajine pri príprave protiofenzívy a na prispôsobenie jej síl “štandardom NATO a… interoperabilite”.