Hoci predstava rýchleho prevzatia kontroly nad týmto arktickým ostrovom po vzore Venezuely pôsobí nereálne, podľa európskych predstaviteľov, s ktorými sa rozprával portál POLITICO, existuje cesta, po ktorej sa Washington už čiastočne vydal. Viacerí upozorňujú, že stratégia pripomína expanzívne postupy ruského prezidenta Vladimira Putina.

Krok 1: Kampaň na podporu Grónskej nezávislosti

Trumpova administratíva krátko po nástupe do úradu začala hovoriť o nezávislosti Grónska, ktoré je autonómnou časťou Dánskeho kráľovstva. Samostatné Grónsko by mohlo uzatvárať dohody s USA bez súhlasu Kodane. O nezávislosti by sa rozhodovalo v referende; v prieskume z roku 2025 by za hlasovalo 56 percent obyvateľov.

Analytici upozorňujú, že USA využívajú taktiky známe z ruského vplyvového pôsobenia na Ukrajine, v Moldavsku či Rumunsku.

„Rusko kombinuje offline a online taktiky,“ povedal pre POLITICO Felix Kartte, odborník na digitálne politiky, ktorý radí európskym inštitúciám a vládam. „V teréne spolupracuje so spriaznenými aktérmi, ako sú extrémistické strany, diasporické siete či proruskí oligarchovia, a podľa správ dokonca platí ľuďom za účasť na protieurópskych či protiamerických protestoch,“ dodal.

Zdá sa, že USA už v Grónsku niektoré z týchto metód využívajú.

USA sa usilujú o Grónsko, aby zvýšili vojenský tlak na Rusko, Čínu a Európu

Minulý mesiac Trump vytvoril funkciu osobitného vyslanca pre Grónsko, do ktorej vymenoval guvernéra Louisiany Jeffa Landryho. Vyhlásil, že jeho cieľom je „urobiť z Grónska súčasť USA“. Stephen Miller, zástupca šéfa Trumpovej kancelárie, v pondelok pre CNN uviedol, že „nikto nebude s USA vojensky bojovať o budúcnosť Grónska“. Americký viceprezident JD Vance už počas marcovej návštevy ostrova povedal, že „obyvatelia Grónska budú mať právo na sebaurčenie“.“

Krok 2: Medové motúzy

Ak by sa referendum podarilo urýchliť a Grónsko by sa rozhodlo opustiť Dánsko, ďalším krokom by bolo jeho pripútanie k USA. Jednou z možností je jeho začlenenie ako ďalšieho amerického štátu, čo však 85 percent Grónčanov odmieta. Objavili sa aj úvahy o dohode o voľnom pridružení, ktorá by USA umožnila neobmedzené vojenské pôsobenie výmenou za ochranu, základné služby a voľný obchod.

Odborníci ako Thomas Crosbie, pridružený profesor pre vojenské operácie na Kráľovskej dánskej obrannej akadémii, však varujú, že Grónsko by v rokovaniach s Trumpom ťahalo za kratší koniec.

„Trump ako vyjednávač vystupuje predovšetkým ako človek, ktorý presadzuje svoju vôľu voči tým, s ktorými rokuje, a má dlhú históriu zrádzania partnerov, s ktorými uzavrel dohody…Nevidím pre obyvateľov Grónska žiadne výhody okrem veľmi dočasného posilnenia sebavedomia,“ povedal Crosbie pre POLITICO.

Krok 3 : Ukrajinská karta

Európa by sa pokusu o odtrhnutie Grónska zrejme bránila, no USA majú silnú vyjednávaciu kartu: Ukrajinu. Jej predstavitelia už viackrát zdôraznili, že akákoľvek mierová dohoda s Putinom vyžaduje silné dlhodobé bezpečnostné garancie zo strany USA.

Jednou z možností podľa nemenovaného európskeho diplomata by bola tzv. dohoda „bezpečnosť za bezpečnosť“. USA by Kyjevu poskytli bezpečnostné záruky výmenou za väčší vplyv v Grónsku. Pre Európu by to bolo nepríjemné, no alternatívou by bolo riskovať Trumpovu odvetu.

Krok 4 : Vojenská invázia

Čo ak by Grónsko alebo Dánsko povedali „nie“? USA by podľa expertov dokázali územie obsadiť rýchlo a s minimálnym odporom. Grónsko nemá vlastnú armádu a dánske arktické vojenské kapacity sú obmedzené.

Naopak Washington má na svojej grónskej vojenskej základni približne 500 vojakov vrátane miestnych kontraktorov a v lete sem pravidelne vysiela asi 100 príslušníkov Národnej gardy, ktorí pomáhajú pri výskumných misiách. Americké jednotky by tak podľa odhadov mohli prevziať kontrolu nad ostrovom „do pol hodiny“.

USA zvažujú plán na začlenenie Grónska prostredníctvom "Dohody o voľnom pridružení"

„Pán Trump niečo povie, a potom to urobí,“ upozorňuje dánsky europoslanec Stine Bosse. „Ak by ste boli jedným zo 60 000 obyvateľov Grónska, mali by ste veľké obavy.“

Takýto krok by však nemal právny základ, a mohol by znamenať koniec Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a oslabiť dôveru spojencov v USA.

„Strata dôvery zo strany kľúčových spojencov … by mohla viesť k menšej ochote zdieľať so Spojenými štátmi spravodajské informácie alebo k obmedzeniu prístupu k základniam v Európe,“ hovorí Ben Hodges, bývalý veliteľ amerických síl v Európe. „Oboje by vážne poškodilo bezpečnosť USA.“

NATO by nedokázalo reagovať, pretože akákoľvek vojenská akcia musí byť schválená jednomyseľne a Spojené štáty sú kľúčovým členom aliancie. Európske krajiny by mohli reagovať len svojimi silami mimo aliancie.

Spojenci v NATO si však nateraz zachovávajú chladnú hlavu a vojenský útok nepredpokladajú. „Od takého scenára sme stále veľmi ďaleko,“ uviedol vysokopostavený diplomat aliancie. „Môžu prísť tvrdé rokovania, ale nemyslím si, že sme blízko akémukoľvek nepriateľskému prevzatiu.“