Nakoľko reálne je riziko, že Trumpova snaha o získanie grónskeho územia môže potopiť Alianciu, ktorá sedem desaťročí tvorí základ transatlantickej bezpečnosti?

Odpoveď závisí od toho, či Trump skutočne plánuje konať, alebo ide len o nátlak. Po vojenskej operácii vo Venezuele americký prezident opäť zopakoval, že chce prevziať kontrolu nad Grónskom s jeho nerastným bohatstvom, kde USA už majú svoju vojenskú základňu. Jeho administratíva ešte pritvrdila rétoriku tvrdením, že „získanie Grónska je otázkou národnej bezpečnosti“.

„Prezident a jeho tím rokujú o rôznych možnostiach, ako dosiahnuť tento dôležitý cieľ zahraničnej politiky, a samozrejme, využitie americkej armády je vždy jednou z možností, ktoré má vrchný veliteľ k dispozícii,“ povedala v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Mette Frederiksenová, premiérka Dánska, ktorému Grónsko ako samosprávne územie patrí, však varovala, že útok na spojenca by zničil NATO.

Kým použitie vojenskej sily voči Venezuele, ktorú USA dlhodobo považujú za nepriateľa, mohlo byť podľa Trumpa v poriadku, podobný postup voči blízkemu spojencovi ako Dánsko je čosi úplne iné.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v tejto súvislosti povedal, že si „nedokáže predstaviť scenár“, v ktorom by USA narušili dánsku suverenitu.

Akýkoľvek americký zásah proti Grónsku by podľa diplomatov NATO Alianciu roztrhal. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je určený na odstrašenie vonkajších hrozieb – predstava, že by ho porušil kľúčový člen Aliancie, bola doteraz nemysliteľná. A hoci predstavitelia NATO možnosť invázie zľahčujú, pripúšťajú, že pri Trumpovi si nemôžu byť úplne istí.

„Neveríme, že by to urobil – nie je na to dôvod, USA môžu od Dánska získať akýkoľvek prístup, ktorý potrebujú,“ povedal pre AFP vysokopostavený diplomat NATO pod podmienkou anonymity. „Ale vzhľadom na pretrvávajúcu rétoriku si tým nemôžeme byť úplne istí.“

Aliancia ako celok sa zatiaľ snaží k téme Grónska nevyjadrovať, aby predišla prípadnému rozkolu. Vzhľadom na pretrvávajúcu ruskú vojnu na Ukrajine európski členovia NATO zároveň nechcú ohroziť americkú podporu, ktorá im pomáha chrániť sa pred Moskvou.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa snaží mierniť obavy z najnovších vyhlásení USA poukázaním na spoločné úsilie o bezpečnosť v Arktíde, čo je aj jedným z argumentov Trumpovej administratívy. „Dáni sú úplne v pohode s tým, ak by USA mali väčšiu prítomnosť, než majú teraz,“ povedal Rutte pre CNN. „Musíme zaistiť, aby Arktída zostala bezpečná.“

Niektoré európske štáty však zvažujú aktívnejší postup. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean Noel Barrot uviedol, že Paríž rokuje s Nemeckom a Poľskom o príprave plánu prípadnej reakcie, ak by USA v Grónsku naozaj použili silu.

Či už to Trump myslí vážne alebo nie, objavujú sa obavy, že už samotnými vyhrážkami útokom na spojenca mohli USA Alianciu poškodiť.

„Nikto nemá záujem o spor vo vnútri NATO okrem našich nepriateľov,“ varoval belgický minister obrany Theo Francken. Dodal, že verí, že v najbližších dňoch prebehnú v zákulisí či na očiach verejnosti iniciatívy, ktoré túto situáciu upokoja a vyriešia.