Grónsko by sa mohlo ochrániť pred Trumpom, majú plán

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis naznačil, že jedným z možných riešení by mohol byť návrat Grónska do Európskej únie. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu LRT pripomenul, že ostrov už v minulosti členom EÚ bol, no po referende z nej vystúpil. “Možno by sa dalo navrhnúť napríklad Grónsku, Islandu, Nórsku, aby sa niektoré vrátili a niektoré vstúpili do EÚ,“ povedal.

Podľa Landsbergisa by opätovné členstvo v Únii mohlo Grónsku poskytnúť dodatočnú ochranu. Poukázal na ustanovenia európskych zmlúv o solidarite, ktoré garantujú pomoc ostatných členských štátov v prípade útoku alebo agresie.

Bývalý šéf litovskej diplomacie zároveň varoval, že Európa by nemala Trumpove vyhlásenia podceňovať. „Európska únia by sa mala začať pripravovať na to, čo nás čaká. Možné sú ultimáta aj neočakávané akcie,“ upozornil s tým, že považuje za chybu predpokladať, že situácia sa sama upokojí. Podľa Landsbergisa doterajšie kroky americkej administratívy ukazujú, že podobné vyhlásenia nemožno brať na ľahkú váhu. Aj preto by mala Európa konať preventívne a brať budúci vývoj vážne.

Nároky na Grónsko

Americký prezidenta Donald Trump 4. januára zopakoval americké nároky na Grónsko, ktoré patrí Dánsku, keď pre časopis The Atlantic povedal, že „Grónsko určite potrebujeme, absolútne“. Americká vojenská intervencia vo Venezuele znovu oživila Trumpove dlhodobé plány na autonómne dánske územie v Arktíde. To disponuje nevyužitými ložiskami kovov vzácnych zemín a mohlo by byť kľúčovým hráčom, keďže topenie polárneho ľadu otvára nové námorné trasy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v reakcii na Trumpove vyhlásenia uviedla, že Spojené štáty „nemajú absolútne žiadne právo“ anektovať akúkoľvek časť Dánskeho kráľovstva. Zároveň varovala, že akýkoľvek útok USA na spojenca z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) by bol koncom „všetkého“. „Ak sa Spojené štáty rozhodnú vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, potom by sa všetko zastavilo. To zahŕňa aj NATO, a teda aj bezpečnosť po druhej svetovej vojne,“ povedala Frederiksenová pre dánsku televíznu stanicu TV2. Povedala, že jej vláda robí „všetko, čo je v jej silách, aby sa tak nestalo“.

Vojenská základňa USA

Washington už má vojenskú základňu v Grónsku, kde žije približne 57-tisíc ľudí. Trump v nedeľu naznačil, že rozhodnutie o Grónsku môže prísť „približne o dva mesiace“, keď bude situácia vo Venezuele menej naliehavá.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v utorok poďakoval európskym lídrom za ich podporu po obnovení nárokov Trumpa na samosprávne dánske územie a vyzval na rokovania s americkou administratívou. Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko a Španielsko sa predtým pridali k Dánsku a vyhlásili, že budú brániť „univerzálne princípy“ „suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc“. Spoločné vyhlásenie európskych lídrov označilo bezpečnosť Arktídy za „kľúčovú prioritu“ pre kontinent a „rozhodujúcu“ pre medzinárodnú a transatlantickú bezpečnosť.