USA Európu opustia. Ale kedy a ako?

❚❚

Washington 12. septembra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Podľa analýzy Andreasa Klutha pre agentúry Bloomberg sú USA na ceste k ochladeniu vzťahov s EÚ

USA Európa vlajky
Ilustračné foto

Bez ohľadu na výsledok amerických volieb sa Washington časom dištancuje od Bruselu. Trump už pohrozil vystúpením Ameriky z NATO, zatiaľ čo Harrisová bude podľa autora článku robiť miernejšie kroky postupným znižovaním výdavkov.

.

Bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby v USA, Európania by mali vedieť, že Washington pracuje na scenároch svojho vystúpenia z tohto spolku. Nie sú však veľmi atraktívne.

Republikánsky kandidát na viceprezidenta JD Vance načrtol, čo čaká Európu v prípade Trumpovho víťazstva. USA budú od Európy vyžadovať vojenskú sebestačnosť a schopnosť zabezpečiť si dodávky energie mimo Ruska. Odmietol tiež argumenty zástancov podpory Ukrajiny.

.

„Bidenova a Harrisovej administratíva hovorí, že ak nezastavíme Putina na Ukrajine, bude pochodovať až do Nemecka. Po prvé, to nie je pravda a po druhé, čo to potom hovorí o obranyschopnosti Nemecka?“, spýtal sa Vance.

Smutnou situáciou vo svete, ktorá autora znepokojuje, je rastúce rozdelenie oboch brehov Atlantiku. Nemá na mysli geologickú priepasť pod vodou (ktorá sa zväčšuje o viac ako centimeter ročne), ale geopolitickú priepasť medzi Spojenými štátmi a Európou. Ako dvojitý občan Spojených štátov a Nemecka celý život považoval transatlantické prepojenie za samozrejmosť. Teraz sa však podľa autora oslabí, ak nie dokonca úplne preruší.

Tieto dve tektonické dosky geopolitiky sa už dlho pohybujú opačným smerom. Viaceré európske členské štáty NATO už desaťročia znižujú výdavky na obranu, využívajúc vojenskú silu USA a vyvolávajúc najprv nevôľu a dokonca hnev amerických daňových poplatníkov a politikov. Aj keď niektoré z týchto krajín začnú vyčleňovať viac peňazí na svoje armády, zmeny zrejme budú príliš malé a príliš neskoré.

Washington sa medzitým odkláňa od svojho strategického a horlivého transatlantizmu z čias studenej vojny. Prezidenti od čias Baracka Obamu sa snažia, hoci zatiaľ neúspešne, odkloniť od Európy a Blízkeho východu k indo-pacifickej oblasti, kde vidia dôležitejšie a nebezpečnejšie zlomové línie a cítia otrasy okolo Číny.

Preč je krátke obdobie unipolarity, keď bola Amerika superveľmocou a mohla tvrdiť, že kontroluje všetky regióny sveta. V dnešnom prostredí permanentných rozpočtových kríz (s ďalšou na ceste) a neustále rastúceho štátneho dlhu sa Washington bude musieť rozhodnúť.

.

Stratégie sa budú líšiť v závislosti od budúceho prezidenta. Vo svojom prvom funkčnom období Donald Trump, ktorý rád dráždi amerických spojencov a hýčka protivníkov, pohrozil stiahnutím amerických vojsk z Nemecka a úplným odchodom z NATO. Vo svojom druhom funkčnom období by mohol urobiť práve to, alebo jednoducho, ako navrhuje jeden jemu blízky think tank, znefunkčniť Alianciu.

Kamala Harrisová by isto naopak potvrdila tradičné americké záväzky, ako to urobil jej spolustraník. Na rozdiel od Joea Bidena však patrí ku generácii, ktorá transatlantické väzby chápe skôr hlavou než emocionálne. Harrisová je navyše obklopená poradcami a think-tankami, ktoré sa dištancovali od povojnového kréda hegemonistického internacionalizmu. Dnes sa rozhoduje medzi prísnym izolacionizmom typu MAGA – „Obnovme bývalú slávu Ameriky“ (Make America Great Again), a miernejším znižovaním výdavkov nazývaným „zdržanlivosť“.

Emma Ashfordová, vedúca pracovníčku Stimsonovho centra vo Washingtone skúma scenáre obmedzenia zahraničnopolitickej angažovanosti USA a ich vplyv na Európu. Niektoré z nich sú len znepokojujúce, iné vyvolávajú vážne obavy.

Scenáre sa líšia v dvoch oblastiach. Po prvé, bude stiahnutie amerických síl z Európe náhle a rýchle alebo postupné a pomalé? Po druhé, bude úmyselné alebo neúmyselné – teda podniknuté z vlastnej vôle alebo vynútené nejakými mimoriadnymi okolnosťami? Podľa autora je Hrozba pre Európu pravdepodobne rovnaká: agresívne a iredentistické Rusko s politickou ideológiou, ktoré presadzuje zjednotenie teritórií.

Trumpov obrat na európskej trajektórii by bol zámerný, diskrétny a rýchly. Na rozdiel od Trumpa by Harrisová rétoricky potvrdila svoj záväzok voči Európe. Podobne ako Trump však môže byť donútená opustiť spojenie so starým kontinentom v dôsledku nepredvídaných okolností.

.

Mohlo by sa to stať rýchlo: napríklad ak by Čína napadla Taiwan, v Ázii by vypukla veľká vojna a USA by museli zo dňa na deň presunúť vojská, zbrane, muníciu, lode, lietadlá a všetko ostatné do Tichomoria. Alebo pomaly: v USA by mohla nastať finančná kríza, ktorá by prinútila Washington šetriť na svojich jednotkách v zahraničí. Ak Ázia zostane prioritou, škrty zasiahnu Európu a postupne povedú k „vyprázdňovaniu“ NATO.

Premyslený a rýchly Trumpov ústup by bol pre Európu katastrofálny. Keďže detaily by boli na prezidentovi, severné a východné krajiny ako Poľsko, ktoré sa cítia najviac ohrozené Ruskom a už teraz vynakladajú veľké finančné prostriedky na svoju armádu, by sa mu snažili votrieť do priazne. Mohli by uzavrieť bilaterálne bezpečnostné pakty, ktoré by napríklad mohli zahŕňať výstavbu americkej základne Fort Trump v Poľsku.

Tento pakt by ohrozil zvyšky NATO a Európskej únie. Už aj tak roztrieštené kontinentálne inštitúcie sa rozpadnú na množstvo mini aliancií a stredne veľkých armád, z ktorých každá bude svojím spôsobom slabá a neschopná koordinácie s ostatnými. V Kremli sa budú otvárať fľaše šampanského.

Sklamaním môže byť aj pomalý rozpad transatlantického spojenectva, spôsobený americkou finančnou krízou (alebo niečím podobným). Európania by naďalej žvanili (ako to robia už od 50. rokov) o „európskej armáde“ a túto myšlienku by obliekli do podoby „spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky“, ktorá už na papieri existuje. Z toho však nič nebude, pretože kríza sa vyvíja príliš pomaly a každá krajina vníma hrozby inak. Portugalsko na juhozápade sa Kremľa až tak neobáva, zatiaľ čo Estónsko vidí v Rusku hlavný zdroj nebezpečenstva.

Veľké krajiny ako Nemecko nie sú ochotné obetovať svoje nafúknuté sociálne systémy za vojenskú pripravenosť. Francúzi (a Briti mimo EÚ) sa pustia do tvrdej rétoriky, ale nepokryjú svojimi vlastnými (a malými) jadrovými dáždnikmi svojich európskych spojencov. Kremeľ si toto predstavenie vychutná a bude vyčkávať, podobne ako kedysi Napoleon sledoval rozpad Svätej ríše rímskej pred jej zrútením.

Situáciu by zmenilo neúmyselné, ale náhle narušenie diplomatických vzťahov, napríklad vojna medzi USA a Čínou v Ázii. Pre svet by takýto zvrat udalostí bol katastrofálny, najmä preto, že Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán sa čoraz viac správajú ako jedna os a mohli by spojiť svoje sily. Keďže však vyjednávanie s americkým prezidentom nemá zmysel, Európania si okamžite uvedomia, že buď môžu plávať s prúdom alebo sa potopiť samostatne.

Nútený a náhly americký obrat by mohol byť oneskoreným  bodom obratu alebo „Zeitenwende“ Európy. Keď sa Američania otočia smerom k Ázii, Európania budú musieť prevziať vedenie a zodpovednosť v Bruseli, v centrále EÚ a NATO. Začnú zdieľať spravodajské informácie, zbraňové systémy a dokonca aj velenie, riadenie, aby bránili svoj spoločný kontinent. Európa tak bude, ako sa hovorí, „ukovaná krízou“.

Z uvedeného vyplýva otázka, prečo si Európania nezvolia menej apokalyptický scenár a nevezmú veci do vlastných rúk, aby svet nezhorel v plameňoch. Ak máte dobrú odpoveď, zaslúžite si podľa autora cenu Karola Veľkého. Prinajmenšom by si Starý svet mal konečne uvedomiť to, o čom hovoria Američania na druhej strane Atlantiku, a síce že otázka obratu USA  od Európy nespočíva v tom, či k nemu dôjde, ale len kedy a ako.

 

Prečítajte si tiež:

.

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

18:41

Viac ako 24 hodín trval zásah príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) pri hasení požiaru lesa v obci Valaská Belá v okrese Prievidza. Zlikvidovanie požiaru pre TASR potvrdila v nedeľu hovorkyňa Prezídia HaZZ Zuzana Geguššová.

18:32

Spojené štáty nariadili taiwanskej spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC), aby od pondelka (11. 11.) zastavila čínskym zákazníkom dodávky pokročilých čipov, ktoré sa často používajú v umelej inteligencii (AI). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroj oboznámený s touto záležitosťou.

Nariadenie USA prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo spoločnosť TSMC informovala ministerstvo obchodu, že jeden z jej čipov sa našiel v procesore Huawei AI.

18:31

Pri južnom pobreží ostrovného štátu Kuba, neďaleko mesta Santiago de Cuba, zaznamenali v nedeľu silné zemetrasenie s magnitúdou 6,6, informovala agentúra Reuters.

Varovanie pred prílivovými vlnami cunami nebolo vydané.

18:30

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu schválil septembrové útoky na komunikačné zariadenia používané členmi proiránskeho hnutia Hizballáh v Libanone, oznámila v nedeľu jeho kancelária. Netanjahu tak prvýkrát oficiálne priznal, že za útokmi, ktoré si vyžiadali obete na životoch i stovky zranených, stál Izrael. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Izrael sa až doteraz verejne neprihlásil k zodpovednosti za útoky, pri ktorých 17. a 18. septembra vybuchli tisíce malých osobných pagerov a vysielačiek na území Libanonu, ako i v Sýrii.

18:27

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu vyhlásil, že uzavretiu prímeria v palestínskom Pásme Gazy stojí v ceste palestínske militantné hnutie Hamas, nie Izrael. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na Sullivanovo vyjadrenie v televízii CBS.

17:23

Cena bitcoinu v nedeľu dosiahla nový rekord. Po prvý raz prekonala hranicu 80.000 USD, keďže digitálna mena pokračuje v raste po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA a vyhliadkach na zloženie Kongresu, v ktorom budú zákonodarcovia podporujúci kryptomenu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Bloomberg.

Cena bitcoinu v nedeľu po 13. hod. SEČ dosiahla bezprecedentných 80.092 USD (74.352,02 eura).

17:22

Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu navštívi budúci týždeň Čínu, kde bude rokovať s najvyššími predstaviteľmi krajiny. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ruské štátne tlačové agentúry.

17:20

Holandská polícia v nedeľu v Amsterdame zasiahla proti propalestínskym demonštrantom, ktorí svoje zhromaždenie do centra mesta zvolali aj napriek súdnemu zákazu. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že polícia zadržala desiatky ľudí.

Amsterdamský okresný súd predtým v nedeľu potvrdil rozhodnutie primátorky Femke Halsemovej o zákaze protestov v meste, ktorý mal platiť tri dni – počas celého víkendu.

17:14

V niektorých školách v severnom Izraeli, ktorý je už vyše roka takmer denne terčom útokov libanonského hnutia Hizballáh, sa v nedeľu opäť začalo vyučovať. Predchádzalo tomu rozhodnutie izraelskej civilnej obrany, ktorá v danej oblasti zmiernila obmedzenia na pohyb a aktivity civilistov, informovala agentúra AFP.

Podľa nových usmernení civilnej obrany zverejnených v sobotu obnovili svoje aktivity školy aj v niektorých lokalitách v Haifskom zálive a Galilei.

14:38

Vo veku 92 rokov zomrel vo štvrtok v Kolíne nad Rýnom nemecký básnik, prozaik a autor rozhlasových hier Jürgen Becker, ktorý bol laureátom prestížnej nemeckej literárnej Ceny Georga Büchnera, informovala v nedeľu agentúra APA, píše TASR.

Becker sa svojou lyrickou tvorbou zaradil medzi najvýznamnejších autorov súčasnosti. Od roku 1960 bol členom skupiny Gruppe 47 a spomínanú Cenu Georga Büchnera získal v roku 2014.

 

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke Eduardo Carvajal, 60, amatérsky maliar, maľuje na chodníku, kde predáva svoje umenie za približne 7 dolárov v štvrti La Candelaria v Bogote v Kolumbii

Autor: TASR/AP-Fernando Vergara

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Zdeno Drdol

Andrej Sablič

Marek Brna

Gustáv Murín

Ivan Štubňa

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali