USA opustia Európu bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby. Scenáre nie sú pekné

Všetky scenáre odchodu z Európy „nie sú pekné“, tvrdí autor po rozhovore s americkými expertmi. „Otázka ohľadom rozpadu nie je, či k nemu dôjde, ale kedy a ako k nemu dôjde.“

Podľa Klutha sa geopolitický rozkol medzi Spojenými štátmi a Európou prehlbuje. Hlavným dôvodom je, že v dôsledku neustálych rozpočtových kríz a rastúceho štátneho dlhu je pre Spojené štáty čoraz ťažšie kontrolovať rôzne regióny sveta. A musia si určiť priority.

„Počnúc prezidentom Barackom Obamom sa americkí lídri snažia o „otočenie“ smerom k indo-pacifickému regiónu, kde podľa nich existujú dôležitejšie geopolitické hrozby a kde sa nachádzajú hlavné strategické záujmy – predovšetkým okolo Číny,“ píše sa v článku.

Trump môže v prípade víťazstva stiahnuť americké jednotky z Nemecka, ako už sľúbil, a úplne vystúpiť z NATO. Kamala Harrisová je však obklopená aj poradcami, „ktorí sa dištancovali od povojnového kréda hegemonistického internacionalizmu“. Takže ak Kamala vyhrá, stále bude v Európe „zdržanlivosť“ (hoci nie izolacionizmus na úrovni Trumpa).

Odborníci zo Stimsonovho centra vo Washingtone, ktorí analyzujú scenáre budúcich vzťahov medzi USA a Európou, tvrdia, že Harrisová by len ústne potvrdila svoj záväzok voči Európe. „Ale podobne ako Trump môže byť nútená opustiť kontinent v dôsledku nepredvídaných okolností,“ predpovedajú analytici.

„Mohlo by sa to stať rýchlo: napríklad ak by Čína napadla Taiwan, v Ázii by vypukla veľká vojna a USA by museli zo dňa na deň presunúť vojakov, zbrane, muníciu, lode, lietadlá a všetko ostatné do Tichomoria. Alebo pomaly: v USA môže vypuknúť finančná kríza, ktorá prinúti Washington šetriť na svojich jednotkách v zahraničí; ak Ázia zostane prioritou, škrty zasiahnu Európu a postupne povedú k „vyprázdneniu“ NATO,“ uvádza sa v článku.

Ak Trump zvíťazí a uskutoční „strašné pre Európu“ rýchle stiahnutie vojsk, severné a východné krajiny kontinentu sa pokúsia uzavrieť s USA bilaterálne bezpečnostné dohody. Najpravdepodobnejším kandidátom je Poľsko.

Uchádzanie sa o právo stať sa vojenským partnerom USA by však „ohrozilo zvyšky NATO a Európskej únie“.

„Tieto už aj tak roztrieštené kontinentálne inštitúcie sa rozpadnú na množstvo mini aliancií a stredne veľkých armád, z ktorých každá bude svojím spôsobom slabá a neschopná koordinácie s ostatnými. Kremeľ bude otvárať fľaše šampanského,“ vykresľuje Kluth scenár po pravdepodobnom Trumpovom príchode.

Ale „pomalá deštrukcia transatlantického spojenectva spôsobená americkou finančnou krízou (alebo niečím podobným) tiež nebude zábavná“. Autor sa domnieva, že EÚ sa nepodarí vytvoriť svoju jednotnú armádu – pretože postupné zhoršovanie situácie budú jednotlivé krajiny EÚ vnímať rôzne.

„Portugalsko sa nebojí Kremľa a Estónsko sa nebojí ničoho tak veľmi ako Kremľa,“ vysvetľuje Kluth.

„Veľké krajiny ako Nemecko nebudú ochotné obetovať svoj nafúknutý sociálny systém za vojenskú pripravenosť. Francúzi (a Briti mimo EÚ) budú tvrdo hovoriť, ale neodhalia svoje vlastné (a malé) jadrové dáždniky nad svojimi európskymi spojencami. Kremeľ si toto predstavenie vychutná a bude vyčkávať, ako kedysi Napoleon sledoval rozpad Svätej ríše rímskej, než ju rozpustil,“ uvádza sa v článku.

Prečítajte si tiež

• Harrisová už útočí na Trumpa
• Trump: Mám veľmi presný plán, ako zastaviť Ukrajinu a Rusko