Úroveň služieb v cestovnom ruchu sa za tridsať rokov výrazne zmenila

Bratislava 12. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Úroveň služieb v cestovnom ruchu za uplynulých tridsať rokov sa výrazne zmenila, hlavne pozitívnym smerom. Prezident Zväzu cestovného ruchu SR (ZCR) a generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák to uviedol pre agentúru SITA v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie v novembri 1989

Zmeny v roku 1989 a po ňom, ako aj s nimi spojené otvorenie hraníc, podľa neho spôsobili zo začiatku najmä zvýšený záujem o cestovanie našincov do zahraničia, čo nepôsobilo pozitívne na domáci cestovný ruch.

“Slováci však začali byť náročnejší na služby a začali vyžadovať štandard, s akým mali skúsenosti v zahraničí, čo sa odrazilo v potrebe prispôsobiť sa novým trendom. Otvorením hraníc začali Slovensko objavovať aj západniari, no nebolo to v takých objemoch, ako bol výjazd Slovákov do zahraničia,” priblížil Harbuľák. V každom prípade otvorenie hraníc nastavilo zrkadlo úrovni služieb a pozitívne sa odrazilo na zvyšovaní ich kvality, aj keď tento proces bol postupný. “Okrem toho, zmeny v roku 1989 etablovali na slovenskom hotelovom a gastronomickom trhu aj známe ceslosvetové značky a siete. Mnoho ľudí si našlo prácu v gastronómii a hotelierstve v zahraničí, niektorí svoje skúsenosti zúročili po návrate vlastným podnikaním,” poznamenal Harbuľák.

V súčasnosti je podľa zástupcu odvetvia cestovného ruchu ťažké exaktne hodnotiť a porovnávať úroveň služieb medzi jednotlivými krajinami, pretože ponúkajú rôzne produkty a majú aj inú štruktúru hostí. O stave a úrovni služieb však môže čo to napovedať porovnanie nárastov v počte návštevníkov i turistov v dlhšom časovom období. Tento ukazovateľ naznačuje, či krajina dokáže osloviť a byť zaujímavá svojou ponukou. “Ak sa pozrieme na tento nárast na Slovensku, tak musíme konštatovať, že výraznejší nárast sme zaznamenali predovšetkým od začiatku tohto milénia, teda v čase, kedy sme sa snažili o vstup do Európskej únie a následne aj do schengenského priestoru,” podotkol Harbuľák.

Celosvetová kríza mala na slovenský cestovný ruch výrazne negatívny dopad, nedokázali sme na ňu dobre zareagovať, čo sa prejavilo v prudkom poklese počtu návštevníkov. “Z krízy sa cestovný ruch na Slovensku dostával ťažšie a pomalšie ako napríklad susediace krajiny. Posledné roky však ukazujú, že ponuka služieb a atraktivita Slovenska znovu rastie, držíme krok s ďalšími európskymi krajinami,” tvrdí prezident ZCR a generálny manažér AHRS. To sa podľa neho pozitívne odráža aj na tržbách a raste zamestnanosti. Služby cestovného ruchu, ale aj ďalšie nadväzujúce služby podľa štatistiky vytvárajú takmer 400-tisíc pracovných príležitostí. Ďalším kritériom pre hodnotenie služieb sú v posledných rokoch najmä recenzie hostí. Tie poskytujú veľmi dobrý obraz o službách konkrétnych zariadení. “Hodnotenia z veľkých celosvetovo pôsobiacich portálov, so zameraním na sprostredkovanie ubytovania a hodnotenie služieb, vyznievajú v prospech našich služieb,” upozornil Harbuľák s tým, že zahraniční hostia vysoko hodnotia hlavne čistotu, ale aj pomer kvality a ceny.

V cestovnom ruchu prevažujú mikro, malé a stredné podniky. “Pre tieto potrebujeme výrazne znížiť mieru regulácií a ak chceme zabezpečiť, aby bol konkurencieschopný, potrebujeme zlepšovať podnikateľské prostredie pre tieto podniky,” zdôraznil Harbuľák. Rovnako tak podľa neho bude dôležité naďalej podporovať prezentáciu a propagáciu Slovenska ako destinácie pre dovolenku. “V nasledujúcich rokoch bude dôležitým faktorom aj zodpovedný prístup a udržateľný rozvoj. A to nielen z pohľadu podnikateľov, ale aj z pohľadu návštevníkov a turistov,” predpokladá predstaviteľ hotelierov a cestovného ruchu.

Prírodný, kultúrny, historický potenciál Slovenska a vysoká miera bezpečnosti, to je podľa Harbuľáka to, čo turisti po celom svete vyhľadávajú a budú aj v nasledujúcich rokoch. Európa je stále destináciou číslo jeden v rámci celosvetového porovnania. “No rastúca konkurencia a zvyšujúca sa ponuka a kvalita v rámci európskych krajín znamená neustálu potrebu rozvíjania infraštruktúry služieb a ich kvality. Cestovný ruch je odvetvím, ktoré má potenciál pre ďalší rast a vie prispieť aj k udržaniu rastu slovenskej ekonomiky,” dodal Harbuľák. Musíme sa však podľa neho poučiť z chýb v iných krajinách alebo turisticky exponovaných miestach, ktoré čelia tzv. overturizmu. “Tieto prejavy masového turizmu sú často negatívne nielen pre prírodu, historické pamiatky, ale predovšetkým pre miestnych obyvateľov, ktorí začínajú mať negatívny vzťah k cestovnému ruchu,” uzavrel Marek Harbuľák pre agentúru SITA.