Kyjev, Doneck, 11. novembra 2014 (HSP/Foto:TASR)
Zasa sa ukazuje, akou nezmyselnou je občianska vojna na Ukrajine, ktorú vyprovokovali západní politici. V tejto vojne sa navzájom zabíjajú Slovania, fakticky predstavitelia toho istého národa, alebo aspoň dvoch blízkych národov
Vojna prináša obrovské množstvo strašných krvavých epizód. Vojenské aktivity a udalosti okolo vojny sú často preplnené nezmyselnými situáciami a úplným marazmom. Často ľudia nevedia kam z konopy, kde je východisko, čo majú robiť a čo sa vlastne deje. Ukrajinský konflikt je charakteristický osobitným zvláštnym krvavým marazmom.
Mnohí z tých, ktorí aktívne podporujú súčasné ukrajinské vedenie, sa ocitli v pasci, cítia sa byť oklamaní a podvedení, tvrdia, že ich zradili a nespravodlivo obviňujú. Po rusky hovoriacich patriotov Ukrajiny, ktorí podporujú vládu, mnohí z ukrajinského vedenia a politikov vyhlasujú za zradcov, separatistov a žiadajú ich zlikvidovať. Príčina? Je to iba kvôli tomu, že sa rozprávajú po rusky. Svoji žiadajú zlikvidovať svojich – no nie je to najvyššia forma marazmu?!..
Je to paradox, ale pre milióny Ukrajincov ruština je materská reč. A tak proti sebe bojujú na juhovýchode stovky Ukrajincov hovoriacich takmer výlučne iba po rusky – mnohí z nich skutočne neovládajú ukrajinčinu. Takýchto ľudí je na Ukrajine, podľa rôznych prieskumov, 15 – 20 percent. Zahraniční novinári často označujú bojovníkov domobrany za Rusov, pretože vedia, že sa tí rozprávajú po rusky. Lenže aj veľká časť vojakov ukrajinskej armády rozpráva iba po rusky – toto si zahraniční novinári akosi nevšímajú. Keby si to všimli, určite by boli neuveriteľne ohromení: tak kto vlastne proti komu bojuje – Rusi proti Ukrajincom, Ukrajinci proti Ukrajincom, Rusi proti Rusom?… Toto je najväčšia tragédia konfliktu na Ukrajine – brat zabíja brata…
Na túto tragédiu poukázal poradca prezidenta Ukrajiny, známy aktivista, líder volonterského hnutia pomoci armáde „Krídla Fenixu“ Jurij Burjukov. Napísal, že stratil vôľu a chuť bojovať. „Vôbec nemienil som to vzdať na Majdane v tú pamätnú noc. Nemienil som to vzdať ani vtedy, keď sa moja brigáda nachádzala v obkľúčení, a keď nás ostreľovali a nik nám nepomáhal a ako som sa neskôr dozvedel, ani nemienil pomôcť. Hladovali sme tam, mnohí moji kamaráti zahynuli. Ale nevzdal som to. Nestalo sa to ani vtedy, keď našej jednotke prestali pomáhať – takmer žiadna pomoc nebola. Ale som sa snažil povzbudiť kamarátov a aj seba. Podporoval som ich ako som len mohol. Ale dnes už nemám síl,“ napísal Jurij Birjukov. Vysvetlil, že všetko ničia nacionalisti a nacisti.
„Už nemám síl a chcem to vzdať. Členovia strany Sloboda ma obvinili, že podporujem okupantov, pretože sa rozprávam po rusky! Najhoršie je na tom to, že postoje týchto somárov podporuje obrovské množstvo ľudí – úprimne veria týmto nacionalistom. Táto strana Sloboda mi berie slobodu rozprávať sa v materskej reči a navyše ma za to označuje za okupanta, že som proruský! Ale veď drvivá väčšina mojich chlapcov, celá 79. Nikolajevská motorizovaná brigáda, sa rozpráva po rusky – jednoducho sme „po rusky hovoriaci“. Čo s tým? A preto sme hneď zradcovia a okupanti – aj keď bojujeme po boku členov strany Sloboda? A naši susedia – výsadkári 25. brigády – tiež sa rozprávajú po rusky, výlučne po rusky – prakticky všetci. Podľa Slobody všetci sme okupanti? Máte ich za to zabiť? Aj nás? Je to marazmus,“ hnevá sa Jurij Birjukov.
„Práve teraz to všetko chcem vzdať. Až teraz… Kašlem na Slobodu a tých debilov, kašlem na Farionovú (členka strany Sloboda, poslankyňa ukrajinského parlamentu, ktorá žiada zabíjať každého, kto sa rozpráva po rusky – pozn. aut.) – po jej bláznivých idiotských vystúpeniach už stranu Sloboda neberiem vážne – sú to somári. Ale keď čítam na sociálnych sieťach, že mnohí Ukrajinci zmýšľajú podobne a chcú zabíjať svojich bratov, ktorí sú spolu s nimi, ale sa rozprávajú po rusky, nechápem to. Ak hovoríš po rusky – už nie si patriot Ukrajiny, si zradca, nemáš rád vlasť! Je to ako v strašnom sne,“ prízvukuje Jurij Birjukov.
V závere svojej emocionálnej „spovedí“, pod ktorou by sa určite podpísali milióny Ukrajincov, sa pýta? „Za čo vlastne bojujeme? Za to, že nemáme slobodu a za to, aby sme ju ani nemali?..“
eu