Pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyhlásil, že “budúcnosť jeho krajiny je v EÚ”, je životne dôležité udržať tempo, keď vie, že členstvo Kyjeva naráža na odpor tradičných členov EÚ, ktorých právomoci by sa takýmto veľkým novým členom oslabili. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v máji povedal, že Kyjev je “s najväčšou pravdepodobnosťou” vzdialený od členstva v EÚ na desiatky rokov, a západoeurópske krajiny vyjadrujú neustále obavy z neistoty, korupcie a nákladov na obnovu krajiny zničenej vojnou.

V tomto kontexte sa Ukrajina teraz podľa Politica pohybuje prekvapivo rýchlo. Vymenovanie nového hlavného prokurátora dalo boju proti úplatkárstvu nový impulz a mnohé významné prípady konečne vyústili do rozsudkov. Ukrajinský parlament tiež zlikvidoval kyjevský okresný správny súd, ktorý je neslávne známy ako najskorumpovanejší súd na Ukrajine.

Na druhej strane však v súčasnosti narastajú obavy z Ústavného súdu s jeho najvyšším právnym dohľadom, ktorý môže zrušiť rozhodnutia vlády. Hrozí, že nová reforma umožní politické zásahy do orgánu, ktorý by mal filtrovať kandidátov na sudcov. To by mohlo na ceste k európskym ambíciám Ukrajiny postaviť veľkú prekážku. Európska komisia aj Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy pre ústavné právo, už bili na poplach.

Zatvorenie najskorumpovanejšieho ukrajinského súdu

Likvidácia kyjevského správneho okresného súdu na Ukrajine sa všeobecne považuje za jeden z najpozitívnejších krokov v boji proti korupcii, ale neprišla ľahko.

Zelenskyj predložil návrh zákona na likvidáciu súdu ako prioritu ešte v apríli 2021. Ukrajinský parlament tak však urobil až 13. decembra, štyri dni po tom, ako ministerstvo zahraničných vecí USA sankcionovalo jeho predsedu Pavla Vovka za to, že si pýtal úplatky za zasahovanie do súdnych a iných verejných procesov.

Sankcie USA voči predsedovi súdu boli poslednou kvapkou, povedal Mychajlo Žernakov, predseda správnej rady mimovládnej organizácie Dejure Foundation, ktorá sa zameriava na reformu práva.

Vovkovo odvolanie však bolo aj výsledkom intenzívneho tlaku ukrajinských skupín občianskej spoločnosti, ktoré odhalili pochybenia súdu, a protikorupčných organizácií, ktoré vyšetrovali jeho vedúcich sudcov.

V roku 2020 Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NPUU) zverejnil takzvané Vovkove nahrávky – odposluchy sudcov správneho súdu aj špičkových právnikov v súvislosti s trestným prípadom proti Vovkovi – ktoré odhalili veľké množstvo falošných súdnych procesov, nezákonných rozhodnutí a nátlak Vovka na sudcov a úradníkov.

“To, čo robilo kyjevský správny okresný súd takým mocným, bola jeho jedinečná právomoc, ktorá sa vzťahovala nielen na miestne orgány Kyjeva, ale aj na všetky štátne orgány nachádzajúce sa v Kyjeve. A to znamená všetky štátne orgány,” povedal Žernakov. “Táto široká jurisdikcia im poskytovala obrovskú koncentráciu moci. A práve preto ju treba rozdeliť vytvorením nového správneho súdu.”

Po zverejnení nahrávok miestnymi investigatívnymi novinármi sa verejnosť dozvedela o masívnom marení spravodlivosti a úplatkárstve na najvyššej úrovni. Všetci sudcovia a úradníci, ktorí boli na nahrávkach identifikovaní, však dodnes popierajú ich pravosť.

Samotný Vovk označil likvidáciu súdu za “unáhlené rozhodnutie” parlamentu, prijaté pod tlakom “určitých aktivistov a lobistických skupín”. Britská veľvyslankyňa Melinda Simmonsová to naopak označila za “dobrý deň pre reformu súdnictva”.

Rostyslav Kravets, právnik obhajujúci mnohých ukrajinských sudcov, uviedol, že všetky obvinenia proti Vovkovi sú vymyslené, a reformu súdu označil za “podporovanú zahraničnými silami”.

Aktivisti a medzinárodní partneri Ukrajiny skutočne opakovane tvrdili, že zahraniční experti by mali zaručiť transparentnú súťaž pri menovaní sudcov v ukrajinskom súdnom systéme, ktorý je silne infiltrovaný politickými konexiami, ale Kravetsovi sa medzinárodný tlak nepáčil.

“To je zlé. Viete si predstaviť, že by som prišiel do Londýna, aby som im pomohol zvoliť sudcov?” Kravets povedal. “Európa sa snaží predať myšlienku, že všetci sudcovia na Ukrajine sú zločinci, ktorí berú úplatky. To mnohých prinútilo opustiť svoje posty alebo rozhodovať v prospech nezákonných rozhodnutí.”

Druhý krok vpred

Druhý významný pokrok prišiel s vymenovaním Oleksandra Klymenka za hlavného protikorupčného prokurátora, myslí si POLITICO.

V roku 2021 povestný kyjevský správny okresný súd zablokoval vymenovanie bývalého detektíva z protikorupčného úradu NPUU. Klymenko sa preslávil vyšetrovaním prípadu úplatkárstva proti inému vysokému úradníkovi Zelenského administratívy: Oleg Tatarov, zástupca vedúceho kancelárie prezidenta. Hoci bol Tatarov obvinený z úplatkárstva, jeho prípad bol z právomoci nezávislých protikorupčných orgánov presunutý na Ukrajinskú bezpečnostnú službu. Krátko nato prípad zanikol.

Tatarov verejne prisľúbil, že dokáže svoju nevinu, a vyhlásil, že prípad proti nemu je osobnou pomstou Arťoma Sytnyka, vtedajšieho šéfa NPUU.

Až v júli tohto roku bol Klymenko vymenovaný za nového šéfa špeciálnej protikorupčnej prokuratúry po takmer dvoch rokoch prieťahov a obrovského tlaku medzinárodných partnerov. “Nezávislá protikorupčná infraštruktúra je dôležitou súčasťou demokracie na Ukrajine,” uviedol vo vyhlásení k vymenovaniu Klymenka vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Odkedy sa Klymenko ujal funkcie, bolo odblokovaných niekoľko vyšetrovaní úplatkárstva, pričom bývalí vysokí úradníci skončili na súdoch, vo vyšetrovacej väzbe alebo platia pokuty.

Veľký krok späť

V ten istý deň, keď Ukrajina zlikvidovala správny súd, však urobila veľký chybný krok pri reforme svojho dôležitého ústavného súdu, pokračuje v analýze POLITICO.

Ukrajinský parlament 13. decembra odhlasoval zákon o reforme ústavného súdu, ale pozorovatelia poukázali na možnosť politického zasahovania do spôsobu menovania sudcov v novom systéme.

Nový postup zavádza poradnú skupinu troch vládnych úradníkov a troch nezávislých expertov s rovnakým počtom hlasov pri výbere sudcov. Tí by vyberali kandidátov jednoduchou väčšinou hlasov. Rozhodnutie skupiny tiež nie je konečné, čo umožňuje, aby sa o miesta na Ústavnom súde mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí neprešli hodnotením.

Benátska komisia 19. decembra odporučila zmeniť nový zákon a zaviesť siedmeho člena poradnej skupiny, aby nezávislí experti mali počas výberu rozhodujúci hlas. Odporučila tiež, aby sa rozhodnutia poradnej skupiny stali záväznými, čím by sa znemožnilo kandidátom s negatívnym hodnotením stať sa sudcami ústavného súdu.

Len na druhý deň však Zelenskyj na ceste z frontového mesta Bachmut do Washingtonu podpísal zákon, ignorujúc odporúčanie Benátskej komisie.

“Hlasovanie jednoduchou väčšinou znamená, že nezávislí experti budú potrebovať hlasy politických nominantov vlády, aby vybrali kandidáta do ďalšej fázy. S takýmito pravidlami nebude môcť poradná skupina presadiť nezávislých kandidátov,” povedal Žernakov z nadácie Dejure.

Ukrajinskí reformátori potrebujú tlak zo zahraničia, myslí si POLITICO.

Ukrajinské skupiny občianskej spoločnosti vyzvali medzinárodných partnerov, aby pokračovali v tlaku v súvislosti s reformou ústavného súdu. Žernakov tvrdil, že v dôsledku ruskej invázie sa niektorí zahraniční partneri teraz vyhýbajú verejnej kritike Kyjeva, aby nehrali do karát Rusku alebo kritikom Ukrajiny v EÚ.

“Vzhľadom na zaslúženú popularitu Zelenského medzinárodní partneri radšej nekritizujú Ukrajinu tak ostro ako predtým, pretože ho nechcú nijakým spôsobom podkopávať počas aktívneho vedenia vojny. Musí však existovať červená čiara,” povedal Žernakov.

Európska komisia sa 23. decembra konečne vyjadrila. Ana Pisonerová, hovorkyňa pre rozširovanie, uviedla, že Komisia očakáva, že ukrajinské orgány sa budú v plnej miere zaoberať odporúčaniami Benátskej komisie, a bude tento proces monitorovať.

Vitalij Šabunin, šéf Centra pre boj proti korupcii, kyjevského watchdogu, vo svojom vyhlásení uviedol, že ak sa nové výberové konanie nezmení, prezidentská kancelária získa účinnú kontrolu nad ústavným súdom. Kancelária prezidenta nereagovala na žiadosť o komentár pre tento článok.

“Je to fantastické riziko. Ústavný súd je jedinou inštitúciou, ktorá v súčasnosti obmedzuje politickú moc v krajine. A práve preto, že nie je kontrolovaný vládou, môže vládu kontrolovať,” povedal Žernakov.

Na znak dôležitosti ústavného súdu sa v roku 2020 rozhorela kríza, keď uznal niektoré časti ukrajinského zákona za protiústavné. Týmto rozhodnutím sa zrušil verejný prístup k elektronickému majetkovému priznaniu, ako aj trestný postih za lži v elektronických priznaniach. Tieto zmeny prakticky paralyzovali boj proti korupcii na Ukrajine, uviedla Národná agentúra pre prevenciu korupcie. Rozhodnutie súdu kritizovala Benátska komisia a odsúdila ho medzinárodná spoločnosť.

Viac ako tisíc úradníkov sa vyhlo zodpovednosti za klamstvá vo vyhláseniach a len vďaka úsiliu úradov a verejnosti sa podarilo neutralizovať hrozbu pre protikorupčnú infraštruktúru.

Podľa POLITICO, občianska spoločnosť a medzinárodní partneri s pomocou Zelenského dokázali očistiť Ústavný súd, ako aj ďalšie vysoké súdne orgány. A bývalý predseda súdu utiekol do zahraničia.

Na otázku, prečo Zelenskyj teraz podpísal takýto kontroverzný zákon, Žernakov odpovedal, že hoci ukrajinská vláda robí veľa pre priblíženie Ukrajiny k EÚ, v prezidentskom úrade sú stále ľudia, ktorí sa bránia zmenám.

“A kým je Zelenskyj v Bachmute alebo v USA, podsúvajú takéto veci. Pretože si chcú udržať kontrolu nad kľúčovými legislatívnymi inštitúciami,” povedal Žernakov.

Občianska spoločnosť sa pripravuje na boj, hoci teraz je priestor na kritiku kvôli vojne obmedzený. Podľa Žernakova hrozí, že Rusko nespravodlivo využije kritiku, ako je tá v súvislosti s ústavným súdom, aby Ukrajinu označilo za nedemokratickú a skorumpovanú krajinu.

“Zvyčajne je ruská propaganda nepodložená a dá sa vyvrátiť jednoduchým overením faktov. Ale keď namiesto reforiem integrácie do EÚ úrady podpíšu zákony, ako je ten o ústavnom súde, dávajú ruskej propagande nielen obyčajnú zbraň, ale HIMARS,” povedal Žernakov.