Ukrajina sa chystá na kamikadze

Kyjev 5. júna 2023 (HSP/sonar21/Foto:TASR/AP-Ukrainian Presidential Press Office via AP)

Márne pokusy Ukrajiny začať ofenzívu údajne s cieľom vytlačiť Rusko z “dobytých” území v Donbase mi pripomínajú japonské bombardéry kamikadze, ktoré sa snažili zabrániť nevyhnutnému víťazstvu USA v Tichomorí. Sú to zbytočné obete na životoch v mene národnej cti, ale keď sa to skončí, je to úplne bezvýznamné, píše Larry Johnson vo svojom poslednom príspevku

Skôr než sa začnem zaoberať márnosťou ukrajinských snáh, musím vám predstaviť jedného blázna vo Veľkej Británii, ktorý sa vydáva za bývalého vojenského dôstojníka. Tento človek je blázon. Vďaka Bohu, že podplukovník Stuart Crawford je “bývalý” dôstojník britskej armády. Jeho názorový článok má názov: Ako ukrajinská blesková vojna roztrhá Putinove sily na kusy. Tento prejav šialenstva by si za normálnych okolností vyžadoval, aby človeka, ktorý takýto nezmysel podporuje, zabalili do rovnošaty, zavreli do vypolstrovanej cely a kŕmili želé. Najlepšie limetkovo zeleným.

Crawford píše: Údery dlhého dosahu na tylové oblasti ruských síl, niektoré s použitím zo vzduchu odpaľovaných rakiet Storm Shadow dodávaných Spojeným kráľovstvom, môžu naznačovať, že prebieha určité “formovanie bojiska”.

Tieto údery sú zamerané na ruské sklady zbraní a pohonných hmôt a komunikačné línie a ich cieľom je pravdepodobne izolovať nepriateľské sily na frontovej línii a zabrániť prísunu posíl a zásob.

Nedávne útoky námorných dronov na ruské vojenské lode v Čiernom mori môžu mať za cieľ zatlačiť nepriateľské námorníctvo do jeho chránených prístavov a zabrániť mu v odpálení rakiet na ukrajinské ciele. Inými slovami, chcú udržať ruské námorníctvo v tichosti a čo najviac ho vylúčiť z hry. . . .

Čo ma privádza k možnosti divokej karty. Predpokladám, že čitatelia si všimli nedávny vpád na ruské územie pri Belgorode, kde proukrajinskí nespokojní ruskí občania podnikli nájazd, pri ktorom dočasne obsadili niekoľko ruských osád a uviedli Kremeľ do rozpakov, kým sa nestiahli.

Táto udalosť sa odohrala mimo 900 km dlhej opevnenej frontovej línie medzi Ukrajinou a okupovanými oblasťami a na časti rusko-ukrajinskej hranice, kde sa doteraz vyvíjala len malá vojenská aktivita. Ukázalo sa však, ako slabo je táto časť ruskej hranice strážená a ako slabo sú Rusi pripravení na jej obranu.

Čo ak by Ukrajinci využili túto slabosť a vyslali široký ľavý hák, ktorý by zasiahol ruské územie v Belgorodskej oblasti a potom sa obrátil na juh? Obišli by ruskú “Maginotovu líniu” pozdĺž spornej demarkačnej zóny a chytili by ich do boku – ako to urobili Nemci so Spojencami cez Ardeny v roku 1940 počas druhej svetovej vojny.

Mám podozrenie, že podplukovník vo výslužbe Crawford namiesto popíjania čaju a chrumkania koláčikov chrúme nejaké magické huby. Ukrajina nemá k dispozícii logistickú podporu schopnú udržať takúto operáciu, nehovoriac o nedostatku vojakov a tankov. Nie je to môj názor. Je to objektívny fakt.

Tu je len jedna správa z frontu v Donbase, ktorá podrobne opisuje “úspech” takéhoto ukrajinského ľavého háku:

Ráno 4. júna nepriateľ začal rozsiahlu ofenzívu na piatich úsekoch frontu na juhu Donecka, pričom do boja nasadil 23. a 31. mechanizovanú brigádu zo strategických záloh Ozbrojených síl Ukrajiny s podporou ďalších vojenských jednotiek a útvarov.

– Celkovo sa do bojov zapojilo šesť mechanizovaných a dva tankové prápory nepriateľa.

– Cieľom nepriateľa bolo prelomiť našu obranu na, podľa jeho názoru, najzraniteľnejšom úseku frontu.

– Nepriateľ svoje úlohy nesplnil, nemal úspech.

– Výsledkom obratných a kompetentných akcií Východnej skupiny síl boli straty Ozbrojených síl Ukrajiny vo výške viac ako 250 osôb, 16 tankov, troch bojových vozidiel pechoty, 21 bojových obrnených vozidiel.

Okrem toho, že Ukrajina prišla o 250 vojakov, jej chýba 16 tankov a 21 obrnených bojových vozidiel. Ukrajina nemá neporušený obranný priemysel, ktorý by vyrábal nové tanky a obrnené vozidlá. Zelenskyj pobehuje po Európe ako bezdomovec, ktorý žobre o drobné. Ale namiesto toho, aby dostal šekely do svojho hrdzavého hrnčeka, prosí o tanky a vozidlá, ktoré už nie sú bežne dostupné. To, že sa Ukrajina zmocnila niekoľkých kilometrov vo vnútri ruského územia, je len dočasný úspech, ktorý sa nedá skonsolidovať do trvalej ofenzívy. Ukrajina nepostupuje podľa von Clausewitzovho plánu, robí Georgea Armstronga Custera pri Little Bighorne.

Žiadna armáda v dejinách vojen nedokáže znášať takéto straty a zvíťaziť. Ukrajina sa neriadi vojenskou doktrínou. Je tlačená do zúfalých misií, ktoré nezmenia strategický obraz na mieste. Namiesto toho je to len ďalšie mletie mäsa, ktoré Rusi s radosťou robia. Škoda, že podplukovník Crawford nemá odvahu ísť do útoku s Ukrajincami. Je to zbytočné zabíjanie.