V súčasnosti sa prerokúvajú dva zákony: jeden o eutanázii a aktívnej pomoci pri umieraní a druhý o rozvoji paliatívnej starostlivosti. V rámci zmeny harmonogramu sa Senát rozhodol najskôr preskúmať prvý návrh zákona z dôvodu „priority“, pričom počíta s mobilizáciou senátorov, zatiaľ čo druhý návrh zákona pravdepodobne nezaujme poslancov, ktorí sa budú chcieť vrátiť do svojich volebných obvodov v rámci blížiacich sa komunálnych volieb.

Medzi zástancami práva na život narastá obava z možnosti definitívneho prijatia návrhu zákona. Jeho obsah by z Francúzska urobil jednu z najliberálnejších krajín na svete.

Demonštrácia pod názvom March for Life (Pochod za život), ktorá sa konala v Paríži v nedeľu 18. januára, poukázala na sémantický podvod, ktorý sa skrýva za návrhom zákona: text opisuje eutanáziu a asistovanú samovraždu ako „starostlivosť“, čím vytvára povinnosť pre lekárov, pričom pojmy sú zámerne zvolené tak, aby zakryli účel tohto činu, ktorým je úmyselné spôsobenie smrti.

Obavy vyjadrujú aj osoby, ktorých sa asistovaná smrť týka, a to nielen ľudia na konci života. „Oprávnení“ môžu byť aj ľudia, ktorí majú pred sebou ešte niekoľko rokov života. Za týchto podmienok sa ľudia so zdravotným postihnutím alebo v stave psychickej tiesne obávajú, že budú tlačení k smrti ako prvej terapeutickej „voľbe“.

Vo francúzskom denníku Ouest-France, novinárka Jeanne-Emmanuelle Hutinová cituje slová doktorky Magali Jeanteurovej, zakladateľky organizácie „Les Éligibles“, ktorá hovorí v mene ľudí so zdravotným postihnutím: „Tento zákon je pre nás veľmi násilný. Vystavuje nás nebezpečenstvu. Náš život je ťažký. Sú dni, keď máme pokušenie vzdať sa. Ak v týchto dňoch bude pomoc zomrieť jednoduchšia ako pomoc žiť, obávame sa, že mnohí z nás budú mať pokušenie ukončiť svoj život.“

Táto obava sa neobmedzuje len na pravicu. Koalícia ľavicových strán pod názvom Left Front si všimla riziko zneužitia: „Ak sa zákon definitívne prijme, žiadosť o smrť prostredníctvom prístupu k asistovanej smrti sa stane najjednoduchšou a najrýchlejšou možnosťou, ktorú budú mať ľudia so zdravotným postihnutím k dispozícii.“

Proces rozhodovania má vážne kontrolné nedostatky, ktoré dávajú lekárom nadmernú moc bez skutočnej protiváhy a bez možnosti právneho opravného prostriedku. Rozlišovanie a posudzovanie situácie sa berie so znepokojujúcou ľahkovážnosťou, o čom svedčia veľmi krátke lehoty na rozhodovanie aj na premýšľanie.

Ako vysvetľuje Európske centrum pre právo a spravodlivosť (ECLJ), „eutanázia by mohla byť vykonaná do týždňa, bez toho, aby pacient dostal úplné informácie pred potvrdením svojej žiadosti.“

Zdravotnícke zariadenia prevádzkované náboženskými komunitami sa obávajú, že budú nútené vykonávať eutanáziu v rozpore so svojou vierou a stáročiami služby. „Stáročia sa staráme o chorých a trpiacich a zajtra nás zavrú do väzenia! Láme nám to srdce,“ povedala pre francúzske noviny La Croix sestra Marie-Foucauldová, mníška z rehole Malých sestier katolíckych pôrodníc.

Vystúpila aj pred členmi Národného zhromaždenia a Senátu. Budúci zákon stanovuje, podľa vzoru existujúceho zákona o potratoch, „trestný čin bránenia“, za ktorý hrozí dva roky väzenia a pokuta 30 000 eur, a sankcionuje „akt bránenia alebo pokusu brániť vykonávanie asistovanej smrti alebo získavanie informácií o nej“.

Trestný čin marenia je špecificky francúzsky fenomén, ako pred niekoľkými týždňami pre francúzske noviny La Croix poukázal Grégor Puppinck, riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť. V Holandsku, na Novom Zélande a v Spojených štátoch nemožno inštitúcie nútiť ani finančne sankcionovať. Dokonca ani v Belgicku a Kanade, kde veľmi liberálna legislatíva vyžaduje, aby inštitúcie vykonávali eutanáziu, neexistuje trestný čin marenia výkonu trestu, ktorý by bol trestný odňatím slobody. Senátori toto ustanovenie zrušili, ale môže byť znovu zavedené počas konečného preskúmania textu v Národnom zhromaždení.

Náboženské komunity sú znepokojené absenciou doložky o svedomí pre nelekársky personál v zdravotníckych a sociálno-zdravotníckych zariadeniach. Niektoré kongregácie budú možno musieť svoje zariadenia zatvoriť, ak nebude rešpektovaná ich lekárska etika v súlade s kresťanskou vierou.

Ak sa zákon prijme, môže to jednoducho znamenať koniec kresťanského pôsobenia v oblasti starostlivosti a zdravotníctva – hoci vo Francúzsku už stáročia poskytuje starostlivosť o starých a chorých výlučne Cirkev.

Postoj Katolíckej cirkvi k tejto otázke je veľmi jasný. V roku 2020 zosnulý pápež František vyhlásil, že zákony schvaľujúce eutanáziu „so sebou prinášajú vážnu a konkrétnu povinnosť postaviť sa proti nim prostredníctvom svedomitej námietky.“ K otázke inštitúcií, ktoré sa stretávajú s eutanáziou, dodal, že „nie je eticky prijateľné, aby inštitúcie spolupracovali s inými nemocnicami pri odporúčaní a smerovaní ľudí, ktorí žiadajú o eutanáziu.“ V Belgicku bolo niektorým inštitúciám odoprené označenie „katolícke“, pretože praktizovali eutanáziu.

Predložilo sa mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v nádeji, že senátori podniknú kroky v tejto vážnej a citlivej otázke. Avšak smer, ktorým sa uberajú diskusie v hornej komore, nie je v tejto fáze príliš povzbudivý. Senát má hlasovať 28. januára, pred konečným preskúmaním Národným zhromaždením vo februári.

Súčasná debata o eutanázii odhaľuje dramatické oslabenie konzervatívneho postoja k sociálnym otázkam v rámci rôznych frakcií francúzskej pravice. Obrana dôstojnosti života sa už neodohráva v parlamente, ale na uliciach, a hlavné pravicové strany – či už Rassemblement National alebo Les Républicains – opustili bojisko, zrejme bez väčšej ľútosti.

Prečítajte si tiež:

• Biskupi štátu Virgínia sľubujú, že budú „bojovať“ proti radikálnemu pro-potratovému pozmeňovaciemu návrhu s „maximálnou odhodlanosťou“
• Katolícka cirkev v Nemecku chce postaviť laikov na „rovnakú úroveň“ ako biskupov