Zelenského vzbura proti Trumpovi?

Dnes si Zelenskyj, snáď po prvýkrát od pamätného škandálu v Oválnej pracovni, dovolil vyjadriť voči Trumpovi, ak nie priamu kritiku, tak aspoň “slabú nespokojnosť”.

Signály, že k tomu smeruje, sa objavovali už od víkendu. Vtedy, pripomeňme, navštívila Miami ukrajinská delegácia. Kyjev však komentoval výsledky návštevy veľmi stručne a Washington o nich pre zmenu mlčal.

Predtým sa predpokladalo, že na stretnutí s americkými predstaviteľmi by delegácia mala dohodnúť základné parametre dohôd, ktoré sa mali schváliť počas stretnutia Zelenského a Trumpa v Davose. Vrátane bezpečnostných záruk požadovaných Kyjevom. Na programe rokovaní zostáva aj sporná otázka stiahnutia ukrajinských vojsk z celého Donbasu. Na tom trvá Moskva, Kyjev to však nechce urobiť.

Absencia podrobných komentárov k stretnutiu vyvolala u pozorovateľov domnienku, že sa nepodarilo dohodnúť na sporných otázkach.

Dnes sa táto domnienka len upevnila.

Od rána sa v médiách objavili informácie, že Zelenskyj nemusí pricestovať do Davosu a že plánované podpísanie dohody medzi Ukrajinou a USA o vytvorení Fondu na obnovu bolo zrušené.

Neskôr to potvrdil aj sám Zelenskyj, keď vyhlásil, že na fórum nepôjde, pretože musí zostať na Ukrajine, aby odstránil následky útokov na energetiku (hoci mu predtým ruské útoky nebránili opustiť krajinu kvôli dôležitým stretnutiam).

Pravda, pripustil, že do Davosu ešte môže odísť, ak budú pripravené dokumenty na podpísanie a ak budú konkrétne dohody o dodávkach systémov protivzdušnej obrany a rakiet k nim, ako aj o pomoci pri podpore energetiky (čím potvrdil, že zatiaľ nič z toho nie je).

Vyjadril tiež niekoľko opatrne negatívnych komentárov k politike Trumpa, keď vyhlásil, že Amerika doteraz nedokázala zastaviť Rusko. Podporil tiež suverenitu a územnú celistvosť Dánska, ktorého časť (Grónsko) chce Trump anektovať.

Vlastne, Grónsko sa stalo ďalším dôvodom, prečo Zelenskyj zatiaľ neodišiel do Davosu. Hlavným zmyslom jeho návštevy Svetového ekonomického fóra totiž bola snaha spolu s Európou zmeniť Trumpov postoj k princípom mierového urovnania – dať súhlas na americké záruky európskym vojskám, ktoré vstúpia na Ukrajinu po skončení vojny, a tiež zrušiť požiadavku na stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti. Ale pokiaľ ide o posledný bod, podľa všetkého sa po návšteve delegácie v Miami ukázalo, že Trumpov postoj sa nezmenil (pripomeňme, že podľa médií trvá na stiahnutí ukrajinských vojsk).

Pokiaľ ide o prvý bod (bezpečnostné záruky), Trump bol proti už predtým, a vzhľadom na konflikt s Európou ohľadom Grónska sa pravdepodobnosť kladnej odpovede Washingtonu ešte viac znížila.

Preto sa, podľa všetkého, Zelenskyj rozhodol, že do Davosu nepôjde.

O to viac, že by sa mohol ocitnúť medzi mlynskými kameňmi – bol by nútený zúčastniť sa na nevyhnutnej diskusii o Grónsku a zaujať niečí postoj. A hoci zatiaľ naznačuje, že mu je bližšia európska pozícia, priamo to nehovorí, aby nevyvolal hnev Trumpa.

Ukrajinské verejnosti však pomerne pozitívne prijali včera v médiách uverejnenú myšlienku vytvorenia vojenského spojenectva Ukrajiny a Európy bez USA. Ako sme však písali, táto história skrýva pre Kyjev veľa úskalí.

Celkovo však, podľa vyhlásení z Kyjeva, problémy v rokovaniach naďalej narastajú, čo naznačuje nedávne vyhlásenie Trumpa, že Zelenskyj brzdí mierový proces.

Hlavné problémy však nastanú, ak konflikt medzi Európou a USA ohľadom Grónska zájde tak ďaleko, že povedie k rozkolu kolektívneho Západu.

V takom prípade sa zrúti celá konštrukcia vonkajšej podpory, ktorú Kyjev budoval od začiatku vojny. Navyše, nie sú vylúčené ani tie najnepravdepodobnejšie geopolitické zvraty, až po spojenectvo Európy alebo jej časti s Ruskom, alebo naopak – prudké zhoršenie vzťahov medzi nimi.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj nechce sedieť s Putinom v Rade mieru. Trumpove ambície v Grónsku podľa neho „odvracajú pozornosť od skutočnej vojny“
• Ukrajina v ťažkostiach: transatlantický spor prichádza v najhoršom možnom čase pre Kyjev