Európska komisia prichádza s návrhom programu AgoraEU na roky 2028 – 2034. Inými slovami, viac Bruselu aj na Slovensku. „Agora“ bola v antickom Grécku verejným námestím, symbolom občianskej diskusie. Práve preto sa táto značka bruselským úradníkom hodí aj dnes. Má vzbudiť dojem otvoreného spoločného priestoru. Lenže v bruselskej verzii sa význam posúva. Agora už nemá byť spontánnym miestom pre všetkých občanov, má byť financovaným priestorom pre tých, ktorí vedia kráčať ruka v ruke s bruselskými výzvami, kritériami a prioritami.

Oficiálne ide o balík pre kultúru, médiá, občiansku spoločnosť a „hodnoty“. V praxi je to oveľa viac. Komisia týmto návrhom priznáva, že už nechce iba písať pravidlá. Chce mať aj vlastnú infraštruktúru, ktorá bude tieto pravidlá pretavovať do každodenného života, vytvárať tlak na ich rozširovanie a udržiavať jednotný výklad toho, čo je „integrita verejnej diskusie“.

V texte návrhu sa otvorene píše, že európsky mediálny rámec stojí na tom, že „regulácia, financovanie a politika sa navzájom účinne podporujú“. Keď sa tieto tri nástroje spoja, nejde už o neutrálnu podporu. Ide o systém moci.

Ak niekto pochybuje, či to Komisia myslí vážne, presvedčia ho peniaze. Na roky 2028 až 2034 ráta s orientačným finančným krytím 8 582 000 000 EUR.

Značkovanie priestoru bez zákazu

Komisia dnes často hovorí jazykom „slobody“ a „plurality“. O akej pluralite sa však bavíme, ak stojí na tom, že úradník vyberie, ktoré médiá a ktoré organizácie sú „strážcovia demokracie“, a týmto vyvoleným zabezpečí stabilný príjem?

Z návrhu vyplýva, že program má podporovať aj „ochranu integrity verejnej diskusie“. Zároveň má financovať aktivity, ktoré pomáhajú pripravovať, zavádzať a monitorovať európske pravidlá v oblasti kultúry, médií a občianskej spoločnosti, a to aj cez spoluprácu vnútroštátnych orgánov s vybranými organizáciami. Preložené do bežnej reči, nejde len o podporu kultúry či médií. Ide o mechanizmus, v ktorom sa granty menia na páku. Kto dostane peniaze, stáva sa súčasťou systému, ktorý tlačí na rozširovanie pravidiel a udržiava „správny“ výklad toho, čo je prijateľná verejná debata.

Brusel nemusí nič zakazovať. Priestor môže zúžiť aj tak, že pre privilegovanú časť vytvorí stabilnú dotovanú sieť, zatiaľ čo ostatní budú odkázaní na voľný trh bez porovnateľných zdrojov a bez reputačnej pečiatky. Keď sa k tomu pridá nálepkovanie a morálny tlak, výsledok je predvídateľný. Časť verejného priestoru sa vytlačí na okraj a bude zápasiť o prežitie.

Vo finále to znamená, že Brusel si buduje nevolenú vplyvovú infraštruktúru, ktorá nebude zodpovedná voličom v členských štátoch, ale bude existovať vďaka bruselským výzvam, kritériám, prioritám a bezprecedentnému finančnému krytiu.

Dotovaná nezávislosť je vždy len slovná hra

Komisia rada dopĺňa do návrhov poistky o „redakčnej nezávislosti“. Problém nie je v tom, či príde priamy pokyn, ale v štruktúre motivácií.

Ak je niekto roky financovaný z rámca, ktorý definuje politické priority, a ten istý rámec zároveň hovorí o „vykonávaní a monitorovaní“ politík Únie, vzniká prirodzená autocenzúra a selekcia tém. Kto sa chce v systéme udržať, začne sa mu prispôsobovať. Nie zo strachu pred zákazom, ale z obavy, že bez projektov sa rozpadne prevádzka, tím aj partnerstvá. A niekedy jednoducho preto, že sa chce mať dobre, mať z čoho splácať hypotéku a raz do roka si dopriať exotickú dovolenku.

Tento mechanizmus je v AgoraEU zabudovaný. V sprievodnej analýze dopadov Komisia otvorene píše o cieli chrániť „integritu informačného priestoru“ a ráta s tým, že podporovanými aktérmi majú byť aj občianske organizácie, overovatelia faktov a médiá. Keď sa takáto agenda spojí s grantovou ekonomikou, vznikne profesionálna vrstva monitorov. Dostanú zdroje aj pečiatku legitimity, aby označkovali, čo je „správne“, „bezpečné“ a čo už má byť „škodlivé“.

Kto bude rozhodovať: pracovné programy, externí hodnotitelia, domáce brány

O všetkom podstatnom sa rozhodne pri vykonávaní programu. Nariadenie hovorí, že sa bude robiť buď priamo z Bruselu, alebo cez poverené subjekty v členských štátoch („domáce brány“), ak sa niektoré časti vykonávania nastavia v režime nepriameho riadenia. Zároveň pripúšťa, že hodnotenie projektov môže byť čiastočne alebo úplne v rukách externých odborníkov.

To nie je detail. To je brána k moci. A netreba predstierať, že siete sa ešte len vytvoria. Vrstva ľudí a organizácií, ktoré ovládajú grantový jazyk, vedia písať projekty, skladať konzorciá a trafiť sa do požadovaných priorít, tu existuje roky. Nové nastavenie ich len využije a posilní. Výsledkom potom nebude pluralita, ale profesionalizovaný ekosystém tých, ktorí vedia prejsť filtrom a prirodzene ovládnu prístup k peniazom.

Komisia navyše píše, že program sa bude propagovať aj prostredníctvom kancelárií programu. To sú kontaktné body a tímy v členských štátoch, ktoré program vysvetľujú, radia žiadateľom, spájajú partnerov a pomáhajú pretaviť priority výziev do projektov. Komisia zároveň priznáva, že z programu sa môžu platiť aj kampane a oficiálna komunikácia k politickým prioritám Únie. To je jasný signál, že nejde len o kultúru. Ide aj o aparát, ktorý má priority šíriť, vysvetľovať a obhajovať. A to všetko z daní občanov EU.

Peniaze nie sú neutrálne. Niekde budú chýbať

AgoraEU má mať 8,582 miliardy eur. Rozpis v návrhu uvádza 1,796 miliardy pre „Kreatívna Európa – kultúra“, 3,194 miliardy pre „MÉDIÁ+“ a 3,593 miliardy pre „Občania, rovnosť, práva a hodnoty+“. Takýmito sumami sa dá prostredie nastaviť rýchlo. Kto súznie s prioritami, dostane kyslík. Kto nie, zostane na okraji.

Podstatné je porovnanie. V rokoch 2021 až 2027 mala Kreatívna Európa rozpočet 2,44 miliardy eur a program CERV 1,55 miliardy eur. Spolu je to približne 3,99 miliardy eur. AgoraEU by mala 8,582 miliardy eur, teda viac než dvojnásobok. V absolútnych číslach je to nárast približne o 4,6 miliardy eur, teda asi o 115 percent oproti minulému obdobiu.

Zmena nie je len v celkovej sume, mení sa aj dôraz. Aj v starom období išli peniaze na kultúru a audiovíziu, no AgoraEU prináša samostatný a výrazne väčší balík pre MÉDIÁ+ a nadväzujúcu agendu okolo informačného priestoru. Kým predtým bola audiovízia jednou z hlavných častí Kreatívnej Európy, teraz má stáť ako samostatný a ešte silnejší pilier.

Keď Brusel presúva ťažisko na informačný priestor, konkurencieschopnosť a bezpečnosť, mení sa aj váha tradičných politík. Komisia v návrhoch dlhodobého rozpočtu otvorene hovorí o posune priorít smerom ku konkurencieschopnosti a obrane. V tej istej architektúre sa zároveň vedú spory o postavenie poľnohospodárstva, jeho pravidlá a rozpočtové mantinely, čo vyvoláva nervozitu v sektore aj medzi členskými štátmi.

Slovenský občan má právo položiť jednoduché otázky. Ak sa miliardy presúvajú do budovania „odolnosti verejnej debaty“ a do grantového aparátu pre médiá a občiansky sektor, čo to znamená pre oblasti, ktoré často živoria na hrane, napríklad pre vidiek a poľnohospodárov. Rozpočet nie je bezodný. Každá nová veľká priorita je zároveň odkaz, že niečo iné už veľkou prioritou nie je. Plánuje si Brusel cez tieto miliardy vybudovať vlastnú sieť vplyvu v médiách a mimovládnom sektore na úkor reálnych potrieb ľudí?

Slovensko: nejde len o Brusel. Ide aj o domáce uzly

Najdôležitejšie na tom celom je, že vplyv nebude mať iba Komisia. Vplyv budú mať aj domáce uzly, ktoré sa roky pohybujú v eurograntovom prostredí a vedia, ako sa cez neho prechádza. Pri podobných programoch už dnes existujú kontaktné body a kancelárie programu, ktoré žiadateľom radia, prepájajú partnerov a prirodzene sa stávajú bránou k projektom. Pri CERV je slovenským kontaktným bodom Ministerstvo práce a pri Kreatívnej Európe funguje Creative Europe Desk Slovakia.

Domáce uzly nevzniknú až po schválení AgoraEU. Ony tu pôsobia už dávno a vidno to aj v dátach EÚ. V rokoch 2021 až 2024 sa v programe CERV opakovane vracia rovnaký okruh slovenských príjemcov. Niektorí majú viac projektov, iní koncentrujú veľké sumy. To je presne ten typ prostredia, ktoré nový rámec využije a posilní. Kto ovláda grantový jazyk, partnerstvá a procesy, bude mať k peniazom bližšie než tí, ktorí fungujú mimo tejto projektovej ekonomiky.

A tu sa láme podstata. Občianska spoločnosť má rásť zdola, z dôvery a z podpory ľudí. AgoraEU však posúva váhu na model, kde podstatná časť občianskeho priestoru bude rásť cez granty, výzvy a projektové konzorciá. Výsledkom nebude spontánny občiansky priestor, bude to infraštruktúra, ktorá stojí na projektovej ekonomike.

AgoraEU nie je len program pre kultúru

Aj keby Komisia tvrdila, že chce chrániť demokraciu, nástroj, ktorý navrhuje, sa dá použiť aj opačne. Kto nastaví výzvy a podmienky, kto vyberie hodnotiteľov, ten rozhoduje, kto dostane peniaze a kto zostane vonku. A kto dlhodobo rozhoduje o peniazoch pre médiá a občianske organizácie, ten nepriamo formuje aj to, čo sa v krajine začne považovať za normálne, prijateľné a „správne“.

AgoraEU preto nie je len program pre kultúru. Je to investícia do toho, kto bude mať v rukách megafón a kto bude mať stabilné zázemie. Slovensko by malo pozorne sledovať, či sa z tejto investície nestane systém, ktorý pod zámienkou „ochrany demokracie“ zúži priestor pre pluralitu a posilní moc ľudí bez mandátu voličov.