Koniec liberálneho svetového poriadku a nová éra vojen

Autor vychádza z toho, že nová Národná bezpečnostná stratégia USA v podstate znamená koniec liberálneho medzinárodného poriadku, ktorý existoval takmer 80 rokov po druhej svetovej vojne.

Podľa Kagana Spojené štáty už nechcú plniť úlohu garanta globálnej bezpečnosti a ich sila sa nebude využívať na udržanie poriadku, ale na jeho rozpad.

„Americký poriadok skončil nie preto, že USA neboli schopné ho udržať. Skončil preto, že Spojené štáty sa rozhodli, že to už nechcú robiť,“ píše autor.

Kagan zároveň zdôrazňuje, že „americká sila, ktorá 80 rokov udržiavala svetový poriadok, bude teraz použitá na jeho rozbitie“.

Kagan opisuje svet po roku 1945 ako svet stabilných zväzov, otvoreného obchodu, relatívnej bezpečnosti a obmedzenia mocenskej konkurencie medzi vedúcimi veľmocami. Odklon od tohto modelu podľa jeho odhadov vedie k návratu k logike sveta pred rokom 1945 – ére sfér vplyvu a pravidelných vojen o ich rozdelenie medzi veľmocami. „Tento nový svet bude veľmi podobný svetu pred rokom 1945, s niekoľkými veľmocami a rastúcou konkurenciou a konfliktmi,“ poznamenáva autor.

Ako historický príklad uvádza Európu z 19. a začiatku 20. storočia, kde aj v obdobiach rovnováhy síl neustále vznikali konflikty medzi veľkými štátmi, od krymskej vojny po francúzsko-pruské vojny.

Takýto systém, zdôrazňuje autor, bol oveľa krutejší a nestabilnejší ako poriadok, ktorý sa vytvoril po druhej svetovej vojne. Kagan pripomína, že „takmer každé desaťročie od roku 1815 do roku 1914 zahŕňalo minimálne jednu vojnu medzi veľmocami“.

Odmietnutie USA zohrávať úlohu „centrálneho stabilizátora“ znamená, že spojenci už nemôžu počítať s americkými zárukami v doterajšej podobe. V novej logike sa bezpečnosť mení na predmet dohody a partneri na hráčov, ktorí sú nútení buď sa sami vyzbrojiť, alebo hľadať dohody s inými centrami moci.

Podľa Kagana budú v takomto svete štáty „otvorene súťažiť o zdroje, trhy a strategické pozície“.

Ako príklad Kagan uvádza nároky USA na Grónsko – symptóm návratu k mysleniu v kategóriách sfér vplyvu, kde územie je predovšetkým strategickým aktívom a suverenita malých krajín má význam len do tej miery, do akej za ňou stojí sila.

Autor poukazuje na náklady takejto politiky: USA budú musieť vynakladať viac prostriedkov na obranu a neustále chrániť prístup k tomu, čo predtým zabezpečoval systém zväzov. „Otvorený prístup k zdrojom, trhom a základniam už nebude bonusom zväzového systému. Bude sa oň musieť bojovať a brániť ho,“ píše.

Kagan sa domnieva, že americká spoločnosť a politici nie sú psychicky pripravení na takýto scenár. Poznamenáva, že Američania „si tak zvykli na tento celkovo mierový, prosperujúci a otvorený svet, že ho považujú za normálny stav medzinárodných vzťahov“ a „nevedia si predstaviť, že by sa mohol rozpadnúť“.

Ak sa Američanom zdalo, že ochrana starého poriadku bola príliš drahá, „mali by počkať a pozrieť sa, koľko bude stáť to, čo ho nahradí“, dodáva autor.

Prečítajte si tiež:

• Trump sa vyhráža Macronovi
• Šéfka EK ponúkla USA spoluprácu v Arktíde, varuje pred clami za Grónsko